Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Časový priebeh príchodu seizmických vĺn do rôznych meracích zariadení Národnej siete seizmických staníc  (NSSS) a jednej stanice lokálnej siete EMO (KOLL – Kolačno) zemetrasenia pri Handlovej. Zdroj: ÚVZ SAV

Zemetrasenie pri Handlovej

28. 1. 2021 | zhliadnuté 1074-krát

Vo štvrtok 28. januára o 09:16 SEČ (8:16 svetového času) bolo seizmickými stanicami Národnej siete seizmických staníc (NSSS) a Lokálnej seizmickej siete východné Slovensko (LSSVS), prevádzkovanej Ústavom vied o Zemi SAV a Fakultou matematiky, fyziky a informatiky UK zaznamenané zemetrasenie v regióne stredného Slovenska. Jeho epicentrum bolo cca 8 km južne od mesta Handlová, pri obci Nová Lehota.

Zemetrasenie malo magnitúdo 3,2 a predbežnú hypocentrálnu hĺbku 2 km pod zemským povrchom. Zemetrasenie bolo zaznamenané aj makroseizmicky a následne na jeho účinky reagovali aj obyvatelia v okolí epicentra. Primárne informácie pre TASR potvrdil Kristian Csicsay, vedúci Oddelenia seizmológie z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied.

V priebehu jednej hodiny po zemetrasení bolo na ÚVZ SAV elektronicky poslaných 36 makroseizmických dotazníkov z 11 lokalít stredného Slovenska, po troch hodinách to bolo 138 hlásení z 27 lokalít. Aktuálne údaje o pozorovaniach zemetrasenia sa nachádzajú na tejto stránke.

Epicentrum zemetrasenia v podhorí pohoria Vtáčnik bolo v oblasti ťažby hnedého uhlia Hornonitrianskych baní Prievidza. Podľa telefonickej informácie z HBP, a. s., zemetrasenie makroseizmicky pocítili aj v objektoch baní. Hypocentrálna hĺbka (2 km) však vylučuje spojitosť s banskou činnosťou, ktorá siaha len do hĺbky maximálne niekoľko sto metrov. Geologicky sa predbežne javí, že hypocentrum sa nachádza na rozhraní treťohornej výplne Hornonitrianskej kotliny a predterciérneho podložia (druhohorné vápence a dolomity chočského príkrovu). Tiež môžeme vylúčiť spojitosť s vulkanizmom, ktorý formoval pohorie Vtáčnik v mladších treťohorách, pred viac ako 10 miliónmi rokov.

Zemetrasenia sa v uvedenej oblasti nevyskytujú často, z údajov, ktoré už boli v minulosti zaznamenané a vyhodnotené modernými prístrojmi a metódami z existujúcich seizmických sietí, máme informáciu o dvoch zemetraseniach.

17. februára 1997 (Janova Lehota)

Zemetrasenie NSSS nezaznamenala, podľa makroseizmických účinkov zo šiestich lokalít bolo lokalizované do Lehoty pod Vtáčnikom. Zemetrasenie však zaznamenala lokálna sieť EMO s ML = 2.9, čo po prepočte na momentové magnitúdo dáva Mw = 2,7.

25. mája 2004 (Sebedražie)

Zemetrasenie zaznamenala NSSS, ML = 2,2, čo pri prepočte na momentové magnitúdo dáva Mw = 2,1. Zemetrasenie nebolo pocítené makroseizmicky. Zemetrasenie nezaznamenala lokálna sieť EMO.

Za obdobie 2010 – 2019 bolo v tejto oblasti zaznamenaných ešte ďalších zhruba 20 zemetrasení, s ML (lokálne magnitúdo) 0-1, t. j. boli zaznamenané len prístrojmi, bez makroseizmických účinkov.

Údaje o súčasnom zemetrasení budú ďalej analyzované a priebežne aktualizované.

Text: Ján Madarás, Kristián Csicsay, Andrej Cipciar, Peter Labák, Róbert Kysel, Peter Pažák, Ústav vied o Zemi SAV, 28.  1. 2021, 13:00 hod.

Grafy: Ústav vied o Zemi SAV

Súvisiace články