Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Stanovisko Slovenskej akadémie vied k vakcinácii proti COVID-19

18. 1. 2021 | zhliadnuté 8903-krát

Stanovisko sa opiera o vedecké fakty a medicínske dôkazy pochádzajúce z hodnoverných a verejne dostupných zdrojov. Vypracovali ho vedúci vedeckí pracovníci Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV a reprezentuje oficiálny názor SAV s podporným vyjadrením členov Predsedníctva SAV.

Vakcináciu považujeme za najúčinnejší a najmenej rizikový spôsob prevencie infekčných ochorení.

Vakcinácia každý rok vo svete odvráti dva až tri milióny úmrtí.

Priamym výsledkom vakcinácie je vymiznutie pravých kiahní (variola) a takmer úplná eliminácia detskej obrny.

V období rokov 2000 – 2018 sa vďaka vakcinácii dosiahol výrazný pokles úmrtí na osýpky s odhadovanou záchranou viac než 23 miliónov životov.

Na Slovensku sa vďaka očkovaniu už nevyskytujú viaceré život ohrozujúce infekčné ochorenia. Do prvého roka života sa deťom v troch dávkach podávajú vakcíny proti siedmim vírusovým alebo bakteriálnym ochoreniam, do 13. roka života sú podané vakcíny proti ďalším trom ochoreniam. Pokrytie očkovania je 96 až 98 %, čo umožňuje udržanie kolektívnej imunity a ochranu detí, ktoré nemôžu byť očkované pre zdravotné kontraindikácie.

 

Vakcinácia je univerzálnym, vedecky dokázaným mechanizmom „tréningu“ imunitného systému na rozoznanie infekcie a zabránenie vzniku ochorenia.

Vakcinácia je založená na schopnosti organizmu rozoznať element, ktorý je telu cudzorodý (tzv. antigén) a vyvinúť voči nemu obrannú imunitnú reakciu.

Vakcína tento cudzorodý element napodobňuje a „natrénuje“ organizmus, aby bol pripravený na skutočnú infekciu, aby na ňu reagoval rýchlo a efektívne, aby zamedzil množeniu vírusu v tele a zabránil vzniku ochorenia.

Prevencia vzniku ochorenia alebo zmiernenie jeho priebehu sú zabezpečené jednak pomocou vakcínou vyvolaných protilátok, ktoré sa na vírusové častice naviažu a zabránia vstupu vírusu do buniek a jednak pomocou aktivácie imunitných buniek, ktoré sú potrebné pre tvorbu protilátok, deštrukciu vírusom infikovaných buniek a pre vznik imunitnej pamäte.

Vakcíny môžu obsahovať zložku, ktorá zvyšuje ich schopnosť indukovať imunitu (tzv. adjuvans).

Vakcinácia môže spôsobiť dočasné vedľajšie účinky (začervenanie a bolesť v mieste vpichu, teplota, bolesť hlavy, svalov a kĺbov), ktoré sú prejavom aktivácie imunitného systému potrebnej na vytvorenie imunitnej odpovede.

Približne u 1 – 10 osôb z 1 milióna očkovaných sa môže vyskytnúť akútna alergická reakcia na niektorú zo zložiek vakcín. Tieto reakcie sa dajú účinne tlmiť v ambulancii priamo po vakcinácii.

V prípade niektorých vakcín sa u osôb geneticky predisponovaných na poruchy imunity zriedkavo zaznamenali autoimunitné reakcie, ktoré mali nástup v období do jedného až dvoch mesiacov po vakcinácii. Podobné autoimunitné reakcie však môžu u týchto osôb v ešte vyššej miere vyvolať aj samotné infekčné vírusy. Súčasné vedecké poznatky ukazujú, že ich príčinou je štruktúrna podobnosť častí niektorých vírusových proteínov s proteínmi ľudského organizmu, tzv. molekulárne mimikry. Preto sa bezpečnosti a kontraindikáciám vakcín venuje zvýšená pozornosť.

Uvedeniu vakcíny do praxe vždy predchádza dôsledné klinické skúšanie na desiatkach tisícok dobrovoľníkov a dôsledná analýza účinnosti a najmä bezpečnosti vakcíny nezávislými národnými a nadnárodnými inštitúciami.

 

Spoľahlivú a bezpečnú ochranu voči infekčným ochoreniam dokáže vyvolať viacero typov vakcín.

Živé atenuované vakcíny sa používajú napr. proti osýpkam, mumpsu a rubeole v trojvakcíne MMR. Tvoria ich vírusy, ktorých schopnosť vyvolať ochorenie bola výrazne oslabená dlhodobou kultiváciou v laboratóriu.

Neživé vírusové vakcíny sa používajú napr. proti detskej obrne. Sú inaktivované chemickým alebo radiačným opracovaním a zvyčajne obsahujú prídavné látky (adjuvans) na podporu účinnosti.

Subjednotkové vakcíny pozostávajú z vírusových proteínov alebo ich fragmentov, ktoré reprezentujú dominantné vírusové antigény. Na zvýšenie účinnosti sa k nim pridáva adjuvans. Ich podskupinou sú neinfekčné, vírusom podobné častice tvorené jedným vírusovým proteínom, ktorý je schopný sa zoskupiť do prázdneho obalu napodobňujúceho vírus. Používajú sa napr. proti hepatitíde typu B.

Vektorové vakcíny sú založené na nepatogénnych vírusoch (napr. adenovírusoch), ktoré majú odstránené oblasti potrebné pre rozmnožovanie. Namiesto nich majú vložený gén pre antigén vírusu, voči ktorému je žiaduce vyvolať imunitu. Sú vysoko účinné a majú dobrý bezpečnostný profil. Tento typ vakcíny sa používa napr. proti Ebole.

Vakcíny na báze nukleových kyselín sú tvorené fragmentom DNA alebo RNA, ktorý kóduje vírusový antigén alebo jeho časť. Súčasné technológie sa sústreďujú najmä na vakcíny založené na mRNA, ktorá obsahuje modifikácie na zvýšenie stability a účinnosti produkcie antigénu. Tento typ vakcíny je vo vývoji už niekoľko rokov, prešiel prvou fázou klinického skúšania voči vírusom Zika a HIV.

 

Na Slovensku sú/budú dostupné účinné a bezpečné vakcíny proti ochoreniu COVID-19.

Na Slovensku sa v súčasnosti používa vakcína na báze mRNA, ktorá kóduje S proteín vírusu SARS-CoV-2 (Pfizer/BioNTech). mRNA je zabalená v lipidickej nanočastici, korá zvyšuje jej stabilitu a zlepšuje účinnosť. Klinické skúšky preukázali jej dobrý bezpečnostný profil a účinnosť 52 % po 12 dňoch od prvej dávky a 95 % po siedmich dňoch od druhej dávky. Európska lieková agentúra (EMA) už schválila aj mRNA vakcínu od firmy Moderna.

Čoskoro by malo byť udelené povolenie EMA aj vakcíne na báze replikačne-defektného adenovírusu šimpanzov produkujúceho S proteín SARS-CoV-2 (Univerzita v Oxforde/Astra-Zeneca). Prednosťou použitia adenovírusu šimpanzov ako základu vakcíny je redukcia nešpecifickej  imunity spôsobenej existenciou protilátok voči ľudským adenovírusom, ktoré sú v populácii bežné. Tým sa docieli vyššia špecifická imunitná odpoveď voči koronavírusovému antigénu. Klinické skúšanie preukázalo bezpečnosť vakcíny a účinnosť 62 až 90 % po druhej dávke, v závislosti od jej množstva.

Vo vysokom stupni vývoja sú aj subjednotkové proteínové vakcíny, ktorých charakteristiky sú uvedené v priloženej tabuľke.

Niektoré aspekty vakcín proti ochoreniu COVID-19 je potrebné naďalej monitorovať. Ide najmä o trvanlivosť protilátkovej a pamäťovej bunkovej imunity voči vírusu SARS-CoV-2 po vakcinácii a o príspevok nešpecifickej imunity voči bežným koronavírusom (spôsobujúcim nachladnutie) k imunitnej odpovedi na vakcináciu (a aj na infekciu samotnú).

 

Vakcinácia proti ochoreniu COVID-19 je veľkým prínosom pre jedinca aj pre celú spoločnosť.

Očkovanú osobu ochráni pred vznikom a/alebo ťažkým priebehom ochorenia, výsledkom čoho bude priama záchrana ľudských životov.

Prevenciou vzniku ochorenia COVID-19 vakcína tiež ochráni pred nepriaznivými zdravotnými následkami, ktoré môžu dlhodobo pretrvávať po prekonaní infekcie vírusom SARS-CoV-2, čím zvýši kvalitu života očkovanej osoby.

Vakcináciou navodený pokles chorobnosti odľahčí záťaž zdravotníctva a umožní obnoviť liečbu pacientov s inými ochoreniami, ktorá bola pre pandémiu odložená alebo prerušená. Výsledkom toho bude nepriama záchrana ľudských životov.

Po dosiahnutí určitého percenta očkovaných osôb v populácii (zvyčajne sa udáva viac než 70 %) navodí kolektívnu imunitu, čim obmedzí šírenie vírusu a zabráni infekcii osôb, ktoré nemôžu byť očkované zo zdravotných dôvodov. Výsledkom bude nepriama záchrana ich životov.

Vakcinácia je jediné efektívne a eticky akceptovateľné východisko z pandémie, ktoré nám otvorí návrat do normálneho života a umožní oživenie spoločenských a ekonomických aktivít, vrátane vzdelávania.

Slovenská akadémia vied považuje očkovanie voči COVID-19 za zmysluplné a spoločensky nevyhnutné. Odporúča ho všetkým obyvateľom Slovenska, ktorých zdravotný stav to umožňuje a ktorým záleží na tom, aby pred nebezpečnou chorobou COVID-19 ochránili seba aj ostatných.

 

Zdroje informácií:

https://data.unicef.org/topic/child-health/immunization/

https://www.uvzsr.sk/docs/info/ockovanie/Ockovaci_kalendar_pre_pravidelne_povinne_ockovanie_deti_a_dospelych_na_rok_2021.pdf

Segal Y, Shoenfeld Y. Vaccine-induced autoimmunity: the role of molecular mimicry and immune crossreaction. Cellular & Molecular Immunology 2018 March 5; 15: 586-594; doi:10.1038/cmi.2017.151

https://www.mayoclinicproceedings.org/article/S0025-6196(20)30827-2/fulltext

Wold WS, Toth K. Adenovirus vectors for gene therapy, vaccination and cancer gene therapy. Curr Gene Ther. 2013 Dec;13(6):421-33. doi: 10.2174/1566523213666131125095046. PMID: 24279313; PMCID:PMC4507798.

Jeyanathan, M., Afkhami, S., Smaill, F. et al. Immunological considerations for COVID-19 vaccine strategies. Nat Rev Immunol 20, 615–632 (2020). https://doi.org/10.1038/s41577-020-00434-6

Ramasamy et al. Safety and immunogenicity of ChAdOx1 nCoV-19 vaccine administered in a prime-boost regimen in young and old adults (COV002): a single-blind, randomised, controlled, phase 2/3 trial. The Lancet 2020. Dec 19; 396: 1980-1993.

Pardi et al, Nucleoside-modified mRNA vaccines induce potent T follicular helper and germinal center B cell responses J Exp Med 4 June 2018; 215 (6): 1571–1588 https://doi.org/10.1084/jem.20171450

Alberer et al, Safety and immunogenicity of a mRNA rabies vaccine in healthy adults: an open-label, non-randomised, prospective, first-in-human phase 1 clinical trial. Lancet.390:1511–1520. https://doi.org/10.1016/S0140-6736(17)31665-3

Walsh et al. Safety and Immunogenicity of Two RNA-Based Covid-19 Vaccine Candidates. N Engl J Med 2020;383:2439-50. DOI: 10.1056/NEJMoa2027906

Polack et al. Safety and efficacy of the BNT162b2 mRNA COVID-19 vaccine. N Engl J Med 2020; DOI: 10.1056/NEJMoa2034577

Foto: Katarína Gáliková