Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ján Feranec z Geografického ústavu SAV v Bratislave pri prezentácii príspevku o údajoch o krajinnej pokrývke

Z konferencie GeoKARTO 2020 v Košiciach

14. 9. 2020 | videné 1235-krát

Na aktuálne otázky a trendy z oblasti kartografie, geoinformatiky, geodézie a geografie a ich aplikačnej praxe bola zameraná konferencia GeoKARTO 2020, ktorá sa konala v dňoch 10. – 11. septembra v Košiciach. Zorganizovali ju Kartografická spoločnosť SR, Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach spolu s Geografickým ústavom SAV v Bratislave. 

Konferencia, ktorá sa organizuje každé dva roky, sa na východnom Slovensku konala po tridsiatich rokoch pod novým názvom a nadväzovala na dlhoročnú tradíciu kartografických konferencií. Poskytla priestor rôznym odborníkom zo Slovenska a Česka na prezentáciu ich aktivít, ponúkla možnosť prezentovať nové poznatky v uvedených vedeckých disciplínach a aplikačnej praxi, čím prispela k vzájomnej informovanosti odbornej verejnosti.

Referáty prezentované na konferencii GeoKARTO 2020 poskytli široké spektrum riešených problémov kartografie, geoinformatiky a zvlášť diaľkového prieskumu Zeme. Rezonovalo najmä priblíženie prístupov zberu a spracovania údajov z laserového skenovania, analýza veľkoobjemových geoúdajov, satelitných snímok s vysokým rozlíšením a rôzne aplikácie spomínaných údajov, napríklad v modelovaní povodní, teplotných charakteristík miest a geomorfologických procesov.

Počas dvoch dní odznelo množstvo príspevkov, zväčša vypracovaných a dosiahnutých výsledkov  v rámci rôznych projektov. Veľmi aktívni boli vedci z Geografického ústavu SAV.  Kolektív autorov Mgr. Tomáš Goga, Ing. Daniel Szatmári, PhD., doc. RNDr. Ján Feranec, DrSc., RNDr. Monika Kopecká, PhD. Mgr. Miloš Rusnák, PhD. sa zaoberal identifikáciou spustnutej poľnohospodárskej pôdy s využitím objektovo-orientovanej klasifikácie. Opúšťanie poľnohospodárskej pôdy je, žiaľ, rozšíreným javom v rôznych častiach Zeme, najmä v krajinách strednej a východnej Európy, kde sa veľké areály poľnohospodárskej pôdy ponechali bez využívania. Alarmujúci rozsah spustnutej poľnohospodárskej pôdy (AAL) v európskych podmienkach si všíma aj nariadenie EÚ 2018/841 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívanej pôdy. Autori vo svojom príspevku preskúmali a zmapovali priestorové rozloženie AAL na dvoch experimentálnych územiach v rámci Podunajskej nížiny a Zvolenskej kotliny.

Problematikou hodnotenia povodňového ohrozenia na základe digitálneho modelu reliéfu (DMR) 3.5 sa zaoberal Mgr. Lukáš Michaleje, PhD., ktorý poskytol pohľad na problematiku na regionálnej úrovni v povodí Myjavy a Teplice. Doktorand Mgr. Peter Labaš a Ing. Anna Kidová, PhD., sa zamerali na kvantifikáciu morfologických zmien vodného toku Hornád na základe historických máp a leteckých snímok. Mapovaniu uzavretých rezidenčných areálov (URA) v priestoroch mesta Bratislava sa venovala Mgr. Miriam  Miláčková, PhD., v spolupráci s Mgr. Pavlom Ďurčekom, PhD., z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. URA sa stali populárnymi po roku 1989, keď začal narastať súkromný kapitál investovaný do realitného trhu. Začiatok ich histórie v Bratislave sa spája s vilovou štvrťou Strmé vŕšky v mestskej časti Záhorská Bystrica. Trend výstavby URA má kde pokračovať, keďže Bratislava má atraktívnu polohu a nerovnomerne nenasýtenú výstavbu s ešte stále množstvom nezastavaných plôch. 

Súčasné satelitné konštelácie (rozšírené európskym programom Copernicus) poskytujú bohatú zásobu obrazových údajov využiteľných v procese generovania informácií o krajinnej pokrývke (land cover – LC) pre globálnu, národnú, regionálnu, prípadne lokálnu úroveň. Na priblíženie prehľadu údajov, ktoré poskytujú takéto monitorovacie systémy, z hľadiska možnosti ich využitia v procese tvorby tematických máp sa zamerali vo svojom spoločnom referáte doc. RNDr. Ján Feranec, DrSc., Ing. Daniel Szatmári, PhD. (obaja Geografický ústav SAV) spolu s Ing. Tomášom Soukupom z GISAT, s. r. o. Prezentované výsledky boli dosiahnuté riešením projektu Vplyv nepriepustného pokrytia pôdy na klímu miest v kontexte klimatickej zmeny – PEDO-CITY-KLIMA podporeného grantom APVV-15-0136.     

Vítaným pomocníkom v zbere priestorových dát pri monitoringu a mapovaní územia vo veľkej mierke sú pre geografov drony. Cieľom príspevku Mgr. Miloša Rusnáka, PhD., Mgr. Jána Sládka, PhD. (obaja Geografický ústav SAV) a Mgr. Petra Mihálika z PrF UK bolo vytvorenie detailnej automatickej klasifikácie riečnej krajiny na základe dát s vysokým rozlíšením získaných pomocou dronov.

Príspevok pod názvom Atlas pre 21. storočie: inovatívne prístupy vizualizácie priestorových údajov na príklade suburbanizácie Bratislavy pripravili Mgr. Ján Výbošťok a Mgr. Martin Šveda, PhD. Suburbanizácia, ktorá je celospoločensky závažnou témou, patrí medzi významné postsocialistické urbánne procesy posledných desaťročí a predstavuje presun rozvojovej dynamiky v rámci mestského regiónu z jadra do zázemia. 

Všetky príspevky vedcov sú súčasťou Zborníka abstraktov GeoKARTO 2020.

Organizátori konferencie vyjadrili spokojnosť s jej odbornou úrovňou. „Obzvlášť oceňujeme diverzitu účastníkov z univerzít, výskumných ústavov, ako aj zástupcov firiem a štátnej správy,“ zhodnotil konferenciu GeoKARTO 2020 Ján Feranec z Geografického ústavu SAV v Bratislave.

Text a foto: Katarína Čižmáriková

Súvisiace články