Aktuality

Čo znamená byť gramotným v podmienkach súčasnej spoločnosti a ako to dosiahnuť?

Výskum

13.7.2020, otvorené 347-krát

 

Vyššie uvedená otázka, ktorú si výskumníci i vzdelávacie inštitúcie kladú už veľmi dávno, je aj napriek množstvu známych odpovedí stále vysoko aktuálna. Dôvodom sú spoločenské a kultúrne zmeny, ktoré gramotnosť ako spoločenský fenomén definujú, formujú a v ostatných dekádach tohto milénia aj mimoriadne dynamickým spôsobom menia.    

Úroveň čitateľskej gramotnosti a podnetnosť rodinného prostredia

V súčasnom medzinárodnom i domácom odbornom diskurze o otázkach gramotnosti dominujú viaceré témy. Popredné miesto v rebríčku tých najpopulárnejších zaberajú výsledky medzinárodných meraní gramotnosti rôznych populačných a vekových skupín. Pre Slovensko sú zvlášť znepokojujúce zistenia, že naši žiaci sa tu umiestňujú spravidla v pásme priemeru až podpriemeru. Druhou nemenej závažnou témou, ktorá z týchto meraní tiež vyplýva je skutočnosť, že rozhodujúcu úlohu v tom, akú úroveň gramotnosti žiaci dosahujú, zohráva stále sociálno-ekonomické zázemie a podnetnosť rodinného prostredia, z ktorého pochádzajú. Aj keď to platí – s istými rozdielmi – prakticky univerzálne a vo všetkých krajinách a kultúrach, na Slovensku je táto závislosť mimoriadne silná, čo súčasne vypovedá aj o kvalite vzdelávacieho systému. Sú jednoducho krajiny, kde vzdelávací systém počnúc jeho najnižšími úrovňami (t.j. predprimárnym a primárnym vzdelávaním) dokáže limity rodinného prostredia podstatne úspešnejšie kompenzovať. Slovensko k nim žiaľ zatiaľ nepatrí. Samostatnou a asi najzásadnejšou spoločenskou a civilizačnou zmenou, ktorá problematiku gramotnosti nanovo tematizuje, je masívna informatizácia spoločnosti a vzdelávacích inštitúcií. Paradoxom je, že napriek nesporným a nevídaným možnostiam, ktoré technológie vo vzdelávaní otvárajú, sú ich dôsledky zatiaľ skôr negatívne. Nový mediálny priestor, ktorý technológie generujú, sa presadzuje najmä u mladej generácie a veľmi razantne a konkurenčným spôsobom vytláča jej čitateľské aktivity, čím často nezvratne mení ich mediálne preferencie a postoje k tradičným médiám. K nesporným efektom patrí – okrem preťaženosti novými mediálnymi obsahmi –  aj strata určitých generických kompetencií, ktoré sú formované práve (a len) čítaním počnúc ranými štádiami vývinu dieťaťa.

Čítanie v prostredí informačno-komunikačných technológií

Na uvedené témy reaguje nový projekt APVV-19-0074 Stratégie efektívneho čitateľského správania a ich skúmanie v kľúčových etapách vývinu gramotnosti, ktorý sa pod vedením prof. Oľgy Zápotočnej práve začína riešiť v spolupráci s pracovníkmi Katedry knižničných a informačných vied Filozofickej fakulty UK. Nadväzuje tak na trendy súčasného výskumu gramotnosti, vyznačujúce sa hľadaním nových komplexnejších modelov čitateľského správania, s dôrazom na transdisciplinárnu spoluprácu, kombináciu overených metód s novými podstatne citlivejšími nástrojmi skúmania, pri súčasnom reflektovaní doterajšieho poznania rozvíjaného na pôde psychologických, pedagogických, knižničných a informačných vied. Doterajšie chápanie gramotnosti nestráca – podľa týchto prístupov – svoju životaschopnosť („life validity“, Mills, 2010), vyžaduje však nové prístupy a výskumné paradigmy.  

Interdisciplinárny tím riešiteľov predkladaného projektu má snahu ukázať a empirickými dátami dokumentovať, že napriek narastajúcim požiadavkám a rozširujúcim sa kognitívnym nárokom na čítanie v prostredí IKT, zostáva podstata a väčšina kvalitatívnych parametrov čítania zachovaná. Ako taká je závislá od faktorov jazykovo a literárne podnetného prostredia v raných štádiách ontogenézy. Keďže kľúčovým obdobím vývinu gramotnosti v intenciách tohto projektu je obdobie predškolského veku, výskumným terénom sa stáva vzdelávacie prostredie materskej školy. Jeho kvalita bude reprezentovaná úrovňou realizácie novej koncepcie jazykového vzdelávania (Zápotočná, Petrová, ŠVP, 2016) vo vybraných materských školách. Priebežné efekty programu sa budú sledovať na úrovni viacerých jazykovo-kognitívnych a metakognitívnych ukazovateľov ranej gramotnosti, ako aj v dlhodobejšej perspektíve sledovaním úrovne čitateľskej gramotnosti (porozumenia textu, stratégií čítania) identického výberu detí v školskom vzdelávaní. Významným metodickým obohateným výskumu je využitie a experimentálne overenie technológie zaznamenávania očných pohybov (eye-tracking), ktorá bude slúžiť na sledovanie bezprostredných efektov rôznych foriem literárnej komunikácie na kvalitu a intenzitu recepcie textu priamo v procese sociálne sprostredkovaných aj individuálnych aktivít čítania.

Možnosti intervencií v oblasti jazykového vzdelávania

Prínosom projektu bude – okrem dokumentácie špecifického rozvojového potenciálu jazykovo, literárne a kultúrne podnetného prostredia vo vzťahu k vývinu gramotnosti – objasnenie významu a mechanizmov pôsobenia rôznych typov jazykových a sociálnych skúseností spojených s čítaním. Výsledky a výstupy projektu prispejú k poznaniu optimálnej predškolskej intervencie, resp. overeniu súčasnej koncepcie predprimárneho jazykového vzdelávania vrátane odpovedí na otázku o možnostiach MŠ pri eliminácii rizík spojených so sociálne a ekonomicky limitujúcimi podmienkami prostredia rodiny. Nezanedbateľným prínosom projektu je aj budovanie metodického arzenálu, ktorý umožní presnejšiu diagnostiku sledovaných čitateľských výkonov v ďalších štádiách vývinu čitateľského a informačného správania s perspektívou ich využitia v oblasti intervencie do informačného správania v rozličných informačných prostrediach.

Oľga Zápotočná, ÚVSK SAV

Ilustračné foto: unsplash/Jonathan Borba

Príloha

Priebežné efekty programu sa budú sledovať na úrovni viacerých jazykovo-kognitívnych a metakognitívnych ukazovateľov ranej gramotnosti, ako aj v dlhodobejšej perspektíve sledovaním úrovne čitateľskej gramotnosti (porozumenia textu, stratégií čítania) identického výberu detí v školskom vzdelávaní