Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Podľa Medzinárodného menového fondu v polovici apríla tohto roku by mala svetová ekonomika zaznamenať veľký prepad, a to na úrovni mínus tri percentá

Svetová vírusová kríza a jej vplyv na svetovú ekonomiku

11. 5. 2020 | videné 3174-krát

Vznik, rozsah a rýchlosť šírenia súčasnej nákazy je bezprecedentný v moderných ekonomických dejinách. COVID-19 je najväčšou krízou v oblasti zdravotníctva, humanitárnej pomoci, trhu práce a najväčšou ekonomickou krízou od americkej Veľkej depresie z 30. rokov.

„Táto pandémia v rámci vzájomne silne prepojeného sveta nepozná hranice a vedie ka obrovským stratám na ľudských životoch aj k veľkým šokom pre ekonomiky jednotlivých štátov. COVID-19 viedol k najhlbšej recesii a finančnej kríze. Svetová pandémia postihla najviac najzraniteľnejšiu populáciu a svetová recesia postihla najviac zraniteľné štáty vo svetovej ekonomike. Okrem toho COVID-19 obmedzuje voľný pohyb občanov a môže mať ďalekosiahle dôsledky aj v budúcnosti,“ zamýšľa sa riaditeľ Ekonomického ústavu SAV profesor Juraj Sipko.  

Ekonóm tvrdí, že podľa poslednej prognózy Medzinárodného menového fondu zverejnenej v polovici apríla tohto roku, svetová ekonomika by mala zaznamenať veľký prepad, a to na úrovni mínus tri percentá.

„Je to najvýraznejší pokles svetového hospodárskeho rastu od Veľkej depresie (1929 – 1933). Viac ako mesiac po vzniku svetovej pandémie 170 štátov svetovej ekonomiky zaznamenali výrazný pokles hospodárskeho rastu. Hoci takto prezentovaný pokles svetovej ekonomiky sa zdá byť veľmi pesimistický, môže byť ešte horší za predpokladu, ak vznikne druhá etapa svetovej pandémie, ak nebudú správne prijímané a implementované opatrenia v boji s pandémiou pri optimálnom nastavení a zosynchronizovaní jednotlivých krokov a implementovaní jednotlivých druhov politík,“ konštatuje Juraj Sipko.

Pretrvávajúca svetová pandémia len urýchlila začatý proces synchronizovaného poklesu svetového hospodárskeho rastu z minulého roka.

„V októbri 2018 výhľad svetovej ekonomiky predpokladal, že 75 percent štátov svetového hospodárstva boli na trajektórii svetového hospodárskeho rastu. O rok neskôr, t. j. v októbri 2019, výhľad svetovej ekonomiky predpokladal postupný pokles v prípade 90 percent štátov svetovej ekonomiky. Práve vznik a nekontrolovateľné a nepredvídateľné šírenie COVID-19 viedlo k urýchleniu procesu svetovej recesie. Postupný vývoj hypotekárnej a svetovej finančnej krízy trval viac ako dva roky. Vznik a šírenie pandémie trvali menej ako dva mesiace. Od vzniku svetovej pandémie a pokračujúceho poklesu svetového hospodárskeho rastu možno sledovať výrazný pokles dopytu po surovinách, čo má negatívne dôsledky pre štáty vyvážajúce ropu a suroviny, na objem devízových rezerv, na príjmy zo zahraničia hlavne pre pracovnú silu novoindustrializovaných a rozvojových štátov zamestnaných v iných štátoch sveta a vonkajšiu a vnútornú rovnováhu jednotlivých štátov, vrátane narastajúcej svetovej celkovej zadlženosti,“ uvádza Juraj Sipko.

Svetová finančná kríza mala podľa ekonóma ďalekosiahle dôsledky pre akumuláciu celkového svetového dlhu (verejný, podnikový, finančný sektor a domácnosti) na rast chudoby, viedla k nerovnomernému prerozdeleniu príjmov, k vnútorným a vonkajším ekonomickým nerovnováham, vrátane problémov vo finančnom sektore.

„Niektoré štáty v období relatívne dlhodobého svetového hospodárskeho rastu po vzniku svetovej finančnej krízy nevytvorili systémové predpoklady na zníženie tak verejného dlhu, ako aj na zníženie disparity príjmov, čo môže mať ďalekosiahle negatívne dôsledky na pokrízový vývoj v týchto štátoch. V boji so súčasne začatým procesom svetovej recesie jednotlivé štáty prijali celý rad rôznych a potrebných štandardných a neštandardných opatrení. Bola prijatá politika makroekonomického mixu. V menovej oblasti bol prijatý vzájomne koordinovaný a harmonizovaný prístup k zníženiu úrokovej miery jednotlivými centrálnymi bankami, vo fiškálnej oblasti sú prijaté opatrenia orientované hlavne na kompenzáciu strát spôsobených recesiou, ako aj na rozsiahle opatrenia v sociálnej oblasti,“ vysvetľuje ekonóm.

Od vzniku pandémie naďalej zostáva primárnym cieľom ochrana zdravia ľudí, lebo zdravá ekonomika môže fungovať pri dobrom zdraví ľudí. V súčasnosti je veľmi dôležitá príprava na postupné uvoľňovanie a spúšťanie jednotlivých prevádzok a výrobných odvetví. Preto bude dôležité, aby procesy postupného obnovovania jednotlivých prevádzok a výrobných odvetví boli vzájomne zosynchronizované s procesom postupného ústupu pandémie.

„V uplynulých rokoch môžeme sledovať vysokú miery neistoty o vývoj v budúcnosti. Súčasný ekonomický vývoj spojený so vznikom svetovej pandémie je stav, ktorý málokto očakával, je zároveň aj príležitosťou na zamyslenie sa nad súčasným modelom fungovania svetovej ekonomiky. Vývoj v poslednom období poukazuje na to, že súčasný model ekonomiky orientovaný na maximalizáciu zisku je do istej miery neudržateľný. Preto vzniká otázka, aký model je potrebný pre zachovanie udržateľného života ľudí na planéte.  Svetová pandémia a s ňou spojený proces svetovej recesie je zároveň príležitosťou na riešenie doposiaľ riešiteľných a nevyriešených problémov vo svetovej ekonomike. Vo všeobecnosti je zhoda v tom, že zníženie chudoby, spravodlivé prerozdelenie príjmov, ochrana najzraniteľnejšej časti populácie a podpora vytvorenia podmienok pre príležitosti pre všetkých sú veľmi dôležité podmienky pre zabezpečenie sociálnej stability a udržateľnosti,“ hovorí ekonóm.   

Odpoveď podľa neho môžeme hľadať v koncepte orientovanom na vytvorenie modelu, ktorý bude zameraný na dosiahnutie udržateľného hospodárskeho rastu, zabezpečenie sociálnej stability a ochrany životného prostredia. Tento model by mal vytvoriť vecné a systémové podmienky a predpoklady udržateľného vývoja a bude čeliť novým rizikám, ktoré sú spojené s historicky bezprecedentnou akumuláciou bohatstva korporácií na úkor ostatných členov spoločnosti. Mal by tiež zabezpečiť zníženie astronomicky stále narastajúceho celkového svetového dlhu a čeliť možným a nekontrolovaným hrozbám v oblasti technologických zmien, ale hlavne klimatických zmien. Jeho prijatie a implementovanie by malo byť čo najrýchlejšie.

„Pre súčasný vývoj svetovej ekonomiky je charakteristický najvyšší index neistoty od obdobia po druhej svetovej vojne. Vzhľadom na bezprecedentne najvyšší index neistoty je potrebná radikálna zmena myslenia orientovaná na prijatie a implementovanie všetkých možných opatrení a nástrojov pre zabezpečenie udržateľného vývoja tak na medzinárodnej úrovní, ako aj na národných úrovniach. Je tiež dôležité, aby zodpovední a kompetentní tvorcovia všetkých politík využili možnosť spoločne harmonizovanej a koordinovanej politiky s cieľom dosiahnutia dlhodobo udržateľného vývoja. Pretože z krátkodobého, ako aj zo strednodobého hľadiska je vývoj neistý a nepredvídateľný, a stále je aktuálny odkaz jedného z najprominentnejších ekonómov v moderných ekonomických dejinách Johna Maynarda Keynesa. Ten v jednej zo svojich najvýznamnejších prác Všeobecná teória o zamestnanosti, úrokovej miere a peniazoch zdôraznil: ´Problémy nespočívajú v prijímaní nových myšlienok, ale zbavenia sa starých myšlienok´,“ zdôrazňuje ekonóm.

História nám podľa Juraja Sipka ponúka bohaté a cenné skúsenosti, keď sa v krízových obdobiach ľudstvo spojilo v spoločnej snahe o záchranu života všetkých ľudí a prijalo celý rad inštitucionálne prospešných zmien po druhej svetovej vojne.

„Aj v súčasnosti v dôsledku šírenia svetovej pandémie je výnimočné obdobie, ktoré potrebuje medzinárodne koordinovaný výnimočný prístup, a to nielen v boji s COVID-19, ale je potrebné vyvinúť maximálne úsilie pre záchranu matky Zeme pre budúce generácie,“ dodáva ekonóm.

Monika Hucáková
Ilustračné foto

Súvisiace články