Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Budova observatória na Lomnickom štíte Autor snímky: Michał_Ostaszewski

Astronómovia SAV skúmajú Slnko už viac ako 70 rokov

3. 5. 2020 | videné 1297-krát

Tretí máj je každoročne Dňom Slnka, ktorý nám pripomína nielen dôležitosť našej najbližšej hviezdy, ale zároveň propaguje ekologické zmýšľanie a zdôrazňuje potrebu ochrany životného prostredia. Vedci zo Slovenskej akadémie vied sa najjasnejšou hviezdou na oblohe, bez ktorej by nebol možný náš život, intenzívne zaoberajú už desaťročia.

„Výskum Slnka je od začiatku existencie Astronomického ústavu SAV jedným z nosných výskumných smerov. Vôbec prvé vedecké pozorovanie na novovybudovanom Observatóriu na Skalnatom plese bolo práve pozorovanie slnečných škvŕn 19. septembra 1943.  Významným krokom k modernému výskumu Slnka bolo vybudovanie Observatória na Lomnickom štíte v roku 1962, kde v súčasnosti prevádzkujeme dva svetovo unikátne prístroje: Koronálny multikanálový polarimeter a Slnečný chromosférický detektor,“ hovorí Peter Gömöry, riaditeľ Astronomického ústavu SAV.

Tieto pozorovania pomáhajú určovať magnetické polia v slnečnej koróne a chromosfére. Slneční fyzici akadémie vied majú od roku 1992 rozbehnuté medzinárodné spolupráce, ktoré im umožňujú vlastné pozorovania na najväčších slnečných teleskopoch (na Tenerife a na ostrove La Palma) aj na moderných družiciach.

„Od roku 2014 pozorujeme pravidelne aj na najväčšom európskom slnečnom ďalekohľade GREGOR, ktorý je druhým najväčším na svete, s priemerom zrkadla 1,5 m. Výskum využívajúci veľké ďalekohľady viedol okrem iného k unikátnemu výsledku. Popísali sme časový vývoj malej magnetickej slučky vynárajúcej sa v oblasti vnútra slnečnej granuly počas 12 minút. Išlo o veľmi jedinečné polarimetrické a spektrálne dáta získané s veľkým priestorovým a časovým rozlíšením a použitím 3D numerického modelu vynárajúcej sa slučky,“ vysvetľuje Peter Gömöry.

V rámci tohto výskumu sa astronómom SAV okrem iného podarilo interpretovať aj výnimočné pozorovania, ktoré potvrdili teoretické predpoklady o zmene topológie magnetického poľa slnečných škvŕn počas erupcií. Paralelne s pozemskými pozorovaniami participuje oddelenie fyziky Slnka Astronomického ústavu SAV už niekoľko dekád vlastnými programami aj na družicovom výskume Slnka. To umožňuje skúmať veľmi horúce časti slnečnej plazmy a robiť moderný výskum slnečných erupcií. 

„Náš ústav je navyše aj zakladajúcim členom EAST (The European Association for Solar Telescopes). Ide o prestížnu organizáciu, ktorá v súčasnosti manažuje dizajn a prípravu projektu EST (Európsky slnečný teleskop). Jeho cieľom je výstavba obrieho ďalekohľadu s priemerom hlavného zrkadla 4 m. Projekt za 200 miliónov eur bol zaradený do ESFRI (Európske strategické fórum pre výskumné infraštruktúry) a v prípade jeho realizácie bude zabezpečená vynikajúca perspektíva moderného slnečného výskumu na akadémií vied aj počas najbližších 25 rokov,“ dodáva Peter Gömöry.

(mon)

Foto: Astronomický ústav SAV

Súvisiace články