Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Na prednáške v SPACE::TALK-u privítal doc. Juraja Tótha z FMFI UK Bratislava (vpravo) hlavný koordinátor projektu Šimon Mackovjak, jeho bývalý študent, v súčasnosti astrofyzik z ÚEF SAV v Košiciach

Ako padajú hviezdy (aj v Košiciach)

12. 2. 2020 | videné 1489-krát

Inovatívny vzdelávací projekt SPACE::LAB, ktorý vypracoval tím oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach s cieľom zapojiť mladú generáciu do vesmírneho výskumu a kozmického inžinierstva, tak ako každý prvý štvrtok v mesiaci, aj vo februári pokračoval ďalším z radu pravidelných meetupov SPACE::TALK. O fyzike „padajúcich hviezd“ prišiel do Košíc porozprávať doc. RNDr. Juraj Tóth, PhD., vedecký pracovník a prodekan pre vedu na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.  

Hlavný koordinátor projektu, astrofyzik RNDr. Šimon Mackovjak, PhD. privítal v priestoroch oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV na Bulharskej ulici v Košiciach záujemcov o vesmír, medzi ktorými prevládali študenti a pedagógovia Univerzity P. J. Šafárika a Technickej univerzity a mladí pracujúci z IT firiem v Košiciach. Najprv ich vesmírny konštruktér Ing. Ján Baláž, PhD., oboznámil s januárovými novinkami vo vesmíre a po ňom sa ujal slova Juraj Tóth. V prvej časti svojho vystúpenia sa venoval meteroidom, čiže fragmentom asteroidov, komét, mesiacov a planét, ktoré vstupujúc do zemskej atmosféry vytvárajú jedinečné javy – „padajúce hviezdy”. Tie každoročne dodávajú na Zem tisíce ton medziplanetárnej hmoty. „Typický meteor svieti iba zlomok sekundy, ale tento krátky časový interval je dostatočný na to, aby sme mohli študovať jeho dráhu a fyzikálne vlastnosti. Celooblohová detekcia meteorov je nevyhnutná pre nepretržité monitorovanie toku meteoroidov a mnohostaničné pozorovania poskytujú ich heliocentrické obežné dráhy. Vďaka tomu je možné študovať populácie meteoroidov a hľadať ich materské telesá. Spektrálne pozorovania emisných čiar meteorickej plazmy sú potrebné pre pochopenie ich fyzikálnych vlastností,“ uviedol. Následne predstavil originálny automatizovaný kamerový systém na detekciu a charakterizovanie meteorov AMOS (All-Sky Meteor Orbit System). Sieť kamier AMOS funguje na Slovensku od roku 2009, na Kanárskych ostrovoch od roku 2015, v Čile od roku 2016 a na vrcholoch spiacich sopiek Haleakala a Maunakea na Havajských ostrovoch, v blízkosti svetoznámych astronomických teleskopov, od roku 2018. Projekt AMOS má ambíciu zvýšiť svoje globálne pokrytie a tak monitorovať prilietajúce milimetrové až metrové objekty a ich spektrá 24 hodín denne.

V druhej časti prezentácie sa Juraj Tóth venoval meteoritu Košice. O niekoľko dní – 28. februára – si pripomenieme desať rokov príletu tohto posla vesmíru na Slovensko, do okolia Košíc. Našim vedcom a astronómom pri jeho identifikácii pomohli bezpečnostné kamery v Maďarsku i českí kolegovia s presným výpočtom miesta dopadu. Juraj Tóth s kolegami úzko spolupracoval so skupinou, ktorú viedol doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc., z Astronomického ústavu SAV a spolu vyrazili preskúmať najprv lúky nad obcou Vyšný Klátov (okres Košice – okolie) a priestor v katastrálnom území Košíc na Alpinke. „Mal som to šťastie, že prvý úlomok meteoritu som našiel ja. Bolo to 12. marca 2010,“ zaspomínal Juraj Tóth. Hoci podrobne popísal všetky okolnosti hľadania a analyzovania tohto meteoritu, chondritu typu H5, v následnej diskusii k prednáške položili zvedavci veľa otázok viažucich sa práve naň. Zaujímalo ich jeho zloženie, veľkosť, či ho možno vidieť (áno, najväčší úlomok s hmotnosťou 2,17 kg je prepožičaný Slovenskému národnému múzeu v Bratislave, ďalší je vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach), ako možno naoko bežný kameň zbadať medzi lístím, či si ho môže nechať individuálny nálezca atď. Celú prednášku doc. Tótha si možno pozrieť na http://www.space-lab.sk/space-talk.

Projekt SPACE::LAB, ktorý podporuje Európska vesmírna agentúra (ESA) prostredníctvom Plánu pre európske spolupracujúce štáty (PECS) a je financovaný vládou SR, sa dostáva do svojej polovice. Ukazuje sa, že je oň záujem. V čom tkvie? „Chceme sa priblížiť najmä mladým, preto využívame komunikačné kanály, ktoré sú pre nich bežné – Facebook, Instagram, YouTube, Meetup. Zároveň sa im snažíme sprostredkovať aktuálne témy a trendy výskumu cez pravidelné meetupy a letnú školu SPACE::LAB summer school. Samotné zapojenie študentov prebieha cez súťaž SPACE::PROJECT. Študenti s najlepším projektom získavajú  platenú stáž na jeden mesiac priamo u nás na Oddelení kozmickej fyziky ÚEF SAV. Vlani to boli Samuel Amrich, Martin Okánik, Dominika Švecová a Eduard Boldižár, ktorí svoje projekty prezentovali na januárovom SPACE::TALK-u,“ hodnotí polčas projektu Šimon Mackovjak. „Tento rok sa snažíme tieto aktivity ešte vylepšiť a čaká nás aj jedna novinka. Pripravujeme prvý SPACE HACKATHON v Košiciach. Ide o lokálne kolo medzinárodnej súťaže ActInSpace, keď za 24 hodín musia tímy súťažiacich pripraviť riešenie výziev, ktoré zadávajú spoločnosti ESA, CNES, AIRBUS a ďalšie. Táto aktivita môže priniesť užšiu spoluprácu mladých v ústavoch SAV, na univerzitách i v súkromnom sektore.“

Katarína Čižmáriková

Foto: autorka a archív