Aktuality

Výskum SÚ SAV: Tradičné delenie rodových rolí u nás stále pretrváva

Vložil(a): A. Nozdrovická, 8.3.2019, videné 656-krát

V rámci strednej Európy má na Slovensku tradičné delenie rodových rolí (zarábajúci muž a žena starajúca sa o rodinu) a príklon k tradičnému rodovému stereotypu stále najsilnejšiu podporu.  Vyplýva to zo správy Verejnosť o tradičnom vymedzení roly ženy v spoločnosti, ktorú dnes 8. marca pri príležitosti Medzinárodného dňa žien zverejnil Sociologický ústav SAV. 

Pri otázkach skĺbenia pracovného a rodinného života žien sa u nás ukazuje opačný trend – vedúca pozícia Slovenska ako tzv. tradičnej krajiny sa stráca. Obyvatelia tak v medzinárodnom porovnaní vyjadrujú väčší optimizmus vo veci možného súladu pracovného a rodinného života žien. Takmer tri štvrtiny obyvateľov Slovenska (73 %) súhlasí s tvrdením, že zamestnanie je dobrá vec, ale väčšina žien aj tak chce mať svoju domácnosť a deti, čím uznávajú normu a potrebu skĺbenia práce a rodiny.  

Tentoraz sa pri rovnakej príležitosti rozhodli pozrieť na rovnaké otázky, ale v medzinárodnom kontexte. Na dátach z výskumu európskych hodnôt 2017 vidno, ako vyzerá Slovensko v porovnaní ôsmich krajín, ktoré sa politicky a kultúrne zaraďujú medzi stredoeurópske štáty. Ide o krajiny, ako sú Slovensko, Česká republika, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Poľsko, Slovinsko a Chorvátsko.

Názory na tradičné rozdelenie rodových rolí

Tradičné rozdelenie rodových rolí priraďuje rolu živiteľa rodiny mužovi a rolu starostlivosti o domácnosť žene. Vo vyspelých postindustriálnych spoločnostiach môžu ženy aj muži na seba preberať obidve roly bez ujmy na dôstojnosti. Medzi obyvateľmi Slovenska má však tradičné rozdelenie rodových rol relatívne silnú podporu a to aj v kontexte krajín strednej Európy.

Tvrdenie, že muž má zarábať peniaze a žena sa má starať o domácnosť a rodinu (graf č. 1), je klasickým príkladom tradičného rodového stereotypu. Spomedzi vybraných ôsmich krajín strednej Európy je Slovensko jedinou krajinou, kde má výrok nadpolovičnú podporu (51 %). Platí tak, že príklon k tradičnému rodovému stereotypu je najvýraznejší práve u Slovákov a Sloveniek, pričom je silnejší u mužov (58 % ) než u žien (48 % ). Tesne nás nasleduje Česká republika (47 %), potom Poľsko (40 %), Rakúsko (30 %), Chorvátsko (26 %), Slovinsko (20 %) a Švajčiarsko (17 %) a nakoniec Nemecko s výrazne najnižším príklonom k rodovým stereotypom, a to celospoločensky (14 %).

Ďalším príkladom rodového stereotypu je názor, že zamestnanie je dobrá vec, ale väčšina žien v skutočnosti chce mať svoju domácnosť a deti, čo môže tiež znamenať, že v prípade voľby medzi zamestnaním a domácnosťou s deťmi by ženy dali prednosť tomu druhému. Ide o tradičné zobrazenie rodovej roly ženy v prvom rade ako matky, ktoré ma na Slovensku veľmi silnú podporu. Takmer tri štvrtiny obyvateľov Slovenska (73 %) súhlasí s tvrdením, že zamestnanie je dobrá vec, ale väčšina žien aj tak chce mať svoju domácnosť a deti (graf č. 2). Rovnaký postoj spoločnosti prevláda aj v Českej republike, kde s daným tvrdením súhlasí obdobne vysoké percento (70 %). O niečo nižšia podpora výroku je v Poľsku (61 %), za ktorým nasleduje Chorvátsko (54 %) a Slovinsko (53 %). Oproti tomu, vo zvyšných troch krajinách podpora tomuto stereotypu klesá – vo Švajčiarsku je to 38 %, v Rakúsku 37 % a nakoniec v Nemecku len 28 %.

S rodovými rolami úzko súvisí aj prípadná zastupiteľnosť rolí v starostlivosti o deti a domácnosť, kde z výskumov zameraných na deľbu rodových rolí (napr. ISSP Rodina a meniace sa rodové roly) vieme, že muži túto zastupiteľnosť uznávajú. Pri porovnaní ôsmich krajín strednej Európy v odpovedi na otázku, či je pre úspešné manželstvo a partnerstvo dôležité delenie domácich prác, patrí Slovensku druhá priečka. Až 45 % obyvateľov Slovenska považuje delenie domácich prác za veľmi dôležité, pričom tento názor zastáva 40 % mužov a 48 % žien (graf č. 3). Ak porovnáme krajiny, tak za druhým Slovenskom nasleduje Česká republika (38 %), Švajčiarsko (35 %), Slovinsko (34 %), Rakúsko (29 %), Nemecko (29 %) a nakoniec Chorvátsko (28 %). Prvá priečka patrí Poľsku s 50 %.

Názory na tzv. rodinno-pracovný konflikt žien

Z najnovších výsledkov výskumu EVS vyplýva, že percento žien pracujúcich na plný úväzok je v slovenskej spoločnosti dlhodobo na vysokej úrovni a v súčasnosti je počet žien, ktoré vykonávajú platenú prácu a zároveň sú matkami jedného a viac detí viac ako tri štvrtiny, presnejšie 78 %. Ide o trend pretrvávajúci od čias socializmu.

Pri otázkach skĺbenia pracovného a rodinného života však Slovensko stráca vedúcu pozíciu tzv. tradičnej krajiny. S tvrdením, že deti trpia, ak je ich matka zamestnaná na plný úväzok, súhlasí 37 % obyvateľov Slovenska, presnejšie 40 % mužov a 35 % žien (graf č.4). V porovnaní ôsmich krajín je tak Slovensko na piatom mieste, pričom percentuálne najbližšie sú názory s obyvateľmi Chorvátska (38 %) či Švajčiarska (38 %).

Ďalším tvrdením skúmajúcim nazeranie na tzv. pracovno-rodinný konflikt žien je tvrdenie, že vo všeobecnosti rodinný život trpí, ak matka pracuje na plný úväzok, kde svoj súhlas vyjadruje 40 % obyvateľov Slovenska, čo v medzinárodnom porovnaní predstavuje druhú najnižšiu mieru súhlasu (graf č. 5). Rozdiely medzi jednotlivými krajinami však nie sú vysoké a môžeme povedať, že veľmi podobný postoj ako na Slovensku majú tiež obyvatelia Českej republiky (41 %) či Chorvátska (39 %). Naopak, najviac sa s týmto tvrdením stotožňujú obyvatelia Rakúska, kde je počet súhlasiacich 60 %.

Možno teda konštatovať, že aj napriek vysokej podpore tradičného delenia rodových rolí, nevnímajú muži a ženy na Slovensku pracovno-rodinný konflikt žien – zrejme aj vďaka dlhej tradícii zamestnanosti žien na plný úväzok – príliš intenzívne.

Príklon k tradičným rodovým roliam na individuálnej úrovni

Ak sa pozrieme na všetky štyri výroky o rodových rolách mužov a žien spoločne, tak na základe súhlasu a nesúhlasu s nimi môžeme identifikovať percento obyvateľov jednotlivých krajín, ktorí sa k daným rodovým roliam stavajú buď tradične, alebo majú naopak odmietavý postoj. Počet tých, ktorí úplne súhlasia s minimálne tromi zo štyroch výrokov, je najvyšší na Slovensku, v Českej republike a v Poľsku, kde sa zhodne pohybuje na úrovni 16 %. Na druhej strane, počet tých, ktorí rodové stereotypy odmietajú a určite nesúhlasia s minimálne tromi zo štyroch výrokov, je najvyšší v Nemecku a vo Švajčiarsku, kde je to 32, resp. 29 %.

Alexandra Matejková, SÚ SAV

Príloha

Graf č. 1
Príloha

Graf č. 2
Príloha

Graf č. 3
Príloha

Graf č. 4
Príloha

Graf č. 5