Aktuality

Žiť v demokraticky spravovanej krajine je dôležité pre 74 % obyvateľov Slovenska. K najzákladnejším charakteristikám demokracie podľa obyvateľov Slovenska patria slobodné voľby (69 %), rovnaké práva mužov a žien (67 %), podpora v nezamestnanosti (61 %) a občianske práva, ktoré chránia pre útlakom štátu (59 %). Vyplýva to z výskumu európskych hodnôt. Jeho výsledky zverejnil Sociologický ústav SAV pri príležitosti Dňa boja za slobody a demokraciu, ktorý si pripomíname v sobotu 17. novembra.

Podľa zistení na Slovensku je značná nejednota v názore, či zdaňovanie bohatých a podpora chudobných alebo snahy štátu o vyrovnávanie príjmov patria k základných charakteristikám demokracie. Od roku 1999 výrazná väčšina obyvateľov Slovenska (84 – 87 %) stabilne pokladá demokratický politický systém za (veľmi alebo skôr) dobrý. Spravovanie krajiny odborníkmi bez vlády je na Slovensku naďalej najsilnejšou konkurenciou demokratickému politickému systému. Takmer tri štvrtiny obyvateľov odmieta vládu silného vodcu. Oproti zisťovaniu EVS 2008 sa však zdvojnásobil podiel obyvateľov (na 24 %), ktorí vládu silného vodcu pokladajú za „skôr dobrú“.

Dôležitosť demokracie

Mladší a starší obyvatelia Slovenska a ani obyvatelia západného, stredného a východného Slovenska sa (štatisticky významne) nelíšia mierou dôležitosti potreby žiť v demokraticky spravovanej spoločnosti. Dôležitosť života v demokraticky spravovanej spoločnosti zdôrazňujú častejšie ľudia s vyšším vzdelaním, no demokratické spravovanie spoločnosti je dôležité aj pre 69 % respondentov so základným vzdelaním.

Miera dôležitosti žiť v demokraticky spravovanej krajine má silný súvis s príklonom k názoru, že základnou charakteristikou demokracie sú slobodné voľby, rovné práva žien a mužov, podpora ľudí počas nezamestnanosti a občianske práva. (Graf č. 3, 4)

Za najcharakteristickejšie črty demokracie obyvatelia Slovenska považujú slobodné voľby (69 %), rovnaké práva mužov a žien (67 %), podpora v nezamestnanosti (61 %) a občianske práva, ktoré chránia pred útlakom štátu (59 %). Najväčšia miera konsenzu v odmietaní spojenia určitých charakteristík ako demokratických je v možnosti, aby armáda prevzala moc v krajine, ak je vláda neschopná a aby náboženskí predstavitelia mali rozhodujúce slovo pri výklade zákonov (zhodne 52 % odmieta tieto charakteristiky považovať za náležiace k demokracii). V názore na charakteristiky, ktoré sa týkajú prerozdeľovania zdrojov (zdaňovanie bohatých a podpora chudobných, úsilie štátu vyrovnávať príjmy) je spoločnosť na Slovensku rozdelená. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním súhlasia s tým, že prerozdeľovanie patrí k základným charakteristikám demokracie menej často ako ľudia s nižším vzdelaním.

Obyvatelia Slovenska naďalej považujú demokratický politický systém za najlepší spôsob vládnutia. Vek nehrá úlohu v názore na jednotlivé spôsoby vládnutia. Demokratickému politickému systému však trvale a silne konkuruje systém, v ktorom namiesto vlády krajinu riadia odborníci. Systém riadenia krajiny odborníkmi považujú za dobrý nadpriemerne, štatisticky významne, často aj tí, pre ktorých je „veľmi dôležité“ žiť v demokraticky spravovanej krajine. (Graf č. 2)

Zisťovanie EVS 2017 zaznamenalo významný nárast podielu tých obyvateľov Slovenska, ktorí považujú systém vlády silného vodcu za celkom dobrý a významný pokles podielu tých, ktorí ho považujú za veľmi zlý. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním v najväčšej miere odmietajú systém vlády silného vodcu, no aj medzi nimi je 17 % takých, ktorí ho považujú za celkom dobrý. (Graf č. 1) Obyvatelia východného a stredného Slovenska odmietajú takýto systém vlády vo väčšej miere ako obyvatelia západného Slovenska a Bratislavského kraja, uvádzajú výsledky EVS.

Zuzana Kusá, Alexandra Matejková, SÚ SAV