Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračne foto.

Slováci dôverujú očkovaniu, menej už farmaceutickým firmám

4. 3. 2018 | videné 1578-krát

Iba 2,4 percenta Slovákov úplne odmieta povinné očkovanie. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na sklonku uplynulého roku organizoval Inštitút strategických analýz Slovenskej akadémie vied. Ak sa však očkovanie spomína v spojitosti s farmaceutickým priemyslom, nedôvera ľudí narastá. Akademici aj preto plánujú ďalší výskum, kde budú presnejšie zisťovať, za akých okolností ľudia svoj názor na vakcináciu menia.

„Tie čísla dôvery v očkovanie ako jeden zo základných nástrojov verejného zdravia sú v podstate vysoko povzbudivé,“ povedal Juraj Draxler, vedúci Inštitútu strategických analýz SAV (ISA SAV), ktorý prieskum koordinoval. „V poslednom čase sa intenzívne hovorí o náraste významu antivakcinačného hnutia. Ak sa však ľudí celkom neutrálne opýtate na postoj k očkovaniu, skupina ľudí, ktorá ho celkom odmieta, je u nás v skutočnosti veľmi malá.“

Dáta zbierala v teréne na reprezentatívnej vzorke 1600 respondentov v dňoch 20. až 24.novembra 2017 agentúra MVK. Otázky boli súčasťou rozsiahleho prieskumu verejnej mienky na celý rad otázok týkajúcich sa postojov a svetonázoru, ktorý následne akademici podrobnejšie analyzovali.

Draxler zároveň poukázal na to, že spomínaná dôvera je krehká. Až jedna tretina opýtaných deklarovala, že úplne alebo čiastočne súhlasí s výrokom, že jediný dôvod, prečo existuje povinné očkovanie, je tlak farmaceutických firiem. Dokonca po takto položenej otázke začne odpor respondentov rásť. Ak sa anketári znovu opýtali na súhlas s očkovaním, skupina ľudí, ktorí s ním „skôr nesúhlasia“ narástla zo 7,6 na 11 percent. Skupina zarytých odporcov ostala nezmenená.

Séria otázok v dotazníku bola zvolená presne na to, aby sme získali indikácie, aké silné je presvedčenie respondentov,“ povedal Draxler. „Odpovede naznačujú, že akonáhle začnete hovoriť o očkovaní v kontexte mocenského pôsobenia, diskusia sa mení. Ľudia reagujú inak, ako keď sa pýtate neutrálne.“ Aj z tohto dôvodu sa v inštitúte rozhodli na očkovanie zamerať aj do budúcna a pripraviť sériu výskumných aktivít, ktoré budú názory a reakcie ľudí skúmať hlbšie. Ako dodal, výskumníkov zaujíma práve racionalita komunikácie.

„V skutočnosti sú totiž očkovacie látky ako celok pre farmaceutický priemysel málo atraktívne,“ povedal Draxler. „Tvoria len 2-3 percentá jeho celkových príjmov. A povinné očkovanie sme mali aj za socializmu, kde sa dalo sotva hovoriť o tom, že si ho vylobovali farmaceutické firmy.“ Ako dodal, diskusia musí byť rozumná. „Teda bez pavedeckého strašenia, ale štát má zároveň povinnosť s verejnosťou efektívne komunikovať, a to je to, k čomu sa budeme snažiť aj v nasledujúcich mesiacoch prispieť,“ uzavrel Draxler.

Najviac dramatickú reakciu proti očkovaniu zažilo v uplynulých rokoch Japonsko. V novembri minulého roku získala významné medzinárodná ocenenie, Cenu Johna Maddoxa, japonská doktorka Riko Kuranaková z Kjótskej univerzity za boj proti dezinformačným kampaniam v médiách, ktoré spochybňovali bezpečnosť očkovania proti ľudskému papilomavírusu (HPV). Ten v určitých prípadoch zapríčiňuje rakovinu krčka maternice. Pre rozsiahlu kampaň zaočkovanosť proti HPV klesla v krajine zo 70 na 1 percento. Doktorka pre svoje vystúpenia čelila množstvu vyhrážok. Cenu Johna Maddoxa spoluorganizuje Nature, najprestížnejší prírodovedný časopis na svete.

Očkovanie je veľkou témou aj v práve prebiehajúcej kampani pred parlamentnými voľbami v Taliansku. Dve z väčších strán, Liga Severu a Hnutie piatich hviezd, sa zaviazali zvrátiť nedávne zavedenie povinného očkovania proti niektorým detským chorobám. K jeho zavedeniu vláda pristúpila po tom, ako zaočkovanosť v niektorých prípadoch začala klesať a objavili sa epidémie osýpok a úmrtí na ne. Na druhej strane, vo väčšine európskych krajín ostáva zaočkovanosť vysoká a očkovanie zďaleka nepatrí k významným spoločenským témam.

Monika Hucáková