Divadlo, výskum, knihy
2. 5. 2005 | videné 2406-krát
Kabinet divadla a filmu SAV na výstave Divadlo, vášeň, telo, hlas
V stredu 4. mája o 16:00 hod. sa Kabinet divadla a filmu SAV predstaví na výstave Divadlo v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží 2 v Bratislave.
Riaditeľ KDF SAV, doc. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc., a jeho spolupracovníci (Ladislav Čavojský, Dagmar Podmaková, Andrej Maťašík, Katarína Ducárová) priblížia výskum dejín slovenského divadla a jeho výsledky. Predstavia viaceré knihy, ktoré vydali a priblížia časopis SAV Slovenské divadlo, ktorý z našich odborných periodík má najdlhšiu, vyše 50-ročnú tradíciu.
Niektorí záujemcovia môžu ľahko prísť k zaujímavým knihám o divadle.
- - - - - - - - - - - - - - - -
Kabinet divadla a filmu Slovenskej akadémie vied
je vedecké pracovisko, zamerané na výskum teórie a dejín divadla, filmu, rozhlasu a televízie.
Výskum divadla u nás má už vyše polstoročnú tradíciu. Po individuálnych pokusoch zakladateľov divadelnej vedy, ktorí vyšli zo seminára prof. Andreja Mráza na bratislavskej univerzite, sa v Slovenskej akadémii vied roku 1953 vytvoril prvý tím odborníkov, ktorý sa začal systémovo venovať výskumu divadla. Nebol veľký a pôsobil v rámci vtedajšieho Ústavu slovenskej literatúry SAV. Jeho vedúcim bol Alexander Noskovič a pracovali tam historici Ladislav Čavojský, Milena Cesnaková-Michalcová, neskôr filmológ Emil Lehuta, kratší čas aj Ján Marták, známy z 50. a 60. rokov ako vedúci pracovník Matice slovenskej. V priebehu ďalšieho desaťročia k nim pribudli Július Pašteka, Naďa Földváriová a ďalší. Už od vzniku roku 1953 začal vychádzať aj vedecký časopis Slovenské divadlo, ktorý existuje dodnes a stal sa najstarším slovenským divadelným časopisom s vyše 50 ročníkmi. V ňom sa postupne publikovali najvýznamnejšie štúdie z výskumu, ktoré dnes tvoria jednu z najvzácnejších slovenských studníc poznania divadla a filmu (neskôr aj rozhlasu a televízie).
V počiatočných rokoch sa pracovníci venovali výskumu dejín slovenského činoherného divadla, dramatiky, opery, hlavne 19. a 20. storočia (ochotnícke divadlo, Ján Palárik, činohra a opera SND, Janko Borodáč, počiatky slovenského filmu). Ale od 60. rokov sa pozornosť presunula aj na otázky európskeho a svetového divadla, vznikli napríklad vynikajúce štúdie o významných dramatikoch (William Shakespeare, Eugene O‘Neill, Henrik Ibsen, Arthur Miller, absurdné divadlo ai.).
Prvou syntézou tímovej práce bola rozsiahla niekoľkostostranová kniha Kapitoly z dejín slovenského divadla, ktorá vyšla roku 1967 a ktorá poskytla čitateľom súvislý výklad dejín nášho divadla od stredoveku až po koniec 19. storočia. Výsledky výskumu boli natoľko presvedčivé, že roku 1969 vznikol samostatný Ústav divadla a filmu SAV na čele s Ladislavom Čavojským. Jeho pracovníci boli okrem už menovaných aj mladí absolventi VŠMU – František Deák, Peter Bú a Peter Stanek, ktorí prinášali nové poznatky a mohli významne posilniť našu teatrológiu. Všetci traja sa však v období po okupácii našej krajiny rozhodli odísť do zahraničia (USA, Francúzsko a Švajčiarsko), kde neskôr získali významné postavenie na tamojších teatrologických pracoviskách.
Obdobie normalizácie na začiatku 70. rokov spôsobilo aj to, že nadriadeným orgánom sa Ústav divadla a filmu SAV videl byť priveľmi nezávislý, a tak bol zlikvidovaný a neskôr pričlenený k Umenovednému ústavu SAV ako Sekcia divadla a filmu. Viacerí pracovníci – Ladislav Čavojský, Emil Lehuta, Július Pašteka, Naďa Földváriová – boli vylúčení z verejného pôsobenia. Mali problémy s publikovaním svojich výskumov. Napriek ťažkému obdobiu sa aj v tých rokoch postupne spracúvali ďalšie kapitoly z dejín divadla a filmu. Časopis Slovenské divadlo sa stal tribúnou seriózneho výskumu. Vedením pracoviska bol poverený Ladislav Lajcha, medzi pracovníkmi sa objavili na kratšie alebo dlhšie obdobie mladí odborníci, napríklad Martin Porubjak a Zuzana Bakošová-Hlavenková. Časopis Slovenské divadlo redigoval Miloš Mistrík, medzi autormi sa umiestnili viacerí odborníci zo zahraničia aj z iných pracovísk, neraz inde proskribovaní: Milan Lukeš, Peter Karvaš, Jaroslav Vostrý, Zenobiusz Sztrelecki a ďalší. Časopis Slovenské divadlo nikdy nebol určený iba pracovníkom SAV, na jeho stránkach nájdeme ako autorov aj pedagógov VŠMU, Divadelného ústavu, univerzít v Banskej Bystrici a Prešove, dramaturgií slovenských divadiel a podobne.
Na konci 80. rokov sa výskum sústredil na prípravu Encyklopédie dramatických umení Slovenska, ktorá vyšla v rokoch 1989 a 1990, a jej obsah odrážal už zmenu pomerov nastupujúcich od 90. rokov. Vďaka znovu získanej slobode vedeckého výskumu sa mohli pracovníci KDF SAV rozhodnúť aj o inštitucionálnej podobe svojho pracoviska, a tak na jar roku 1990, teda presne pred pätnástimi rokmi, opäť vznikla samostatná základňa výskumu pod dnešným názvom Kabinet divadla a filmu SAV. Riaditeľom bol vtedy zvolený Miloš Mistrík, ktorý ním zostal až podnes.
Naliehavou úlohou bolo nové spracovanie dejín slovenského divadla, očistené od predchádzajúcich ideologických nánosov. Po niekoľkoročnej príprave, roku 1999 napokon vyšla rozsiahla kolektívna publikácia od 13 autorov Slovenské divadlo v 20. storočí, ktorá túto úlohu splnila. Tak sa vlastne zavŕšila dlhodobá úloha a naša kultúrna verejnosť má dnes k dispozícii v štyroch zväzkoch celé dejiny nášho divadla: Najprv v spomínanej knihe Kapitoly z dejín slovenského divadla, kde sa zahrnul vývin od začiatkov do konca 19. storočia, potom kniha Slovenské divadlo v 20. storočí a napokon dvojzväzková Encyklopédia dramatických umení Slovenska, ktorá tento materiál podáva v prehľadných slovníkových heslách.
Po roku 1993 sa ako naliehavé ukazovalo aj prehĺbenie medzinárodnej spolupráce v súvislosti s pripravovaným vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Preto aj Kabinet divadla a filmu SAV svojím príspevkom obohatil medzinárodný dialóg a pripravil niekoľko medzinárodných konferencií, z ktorých najširší ohlas mala konferencia Divadlo bez hraníc roku 1997. Materiály z nej vyšli aj v trojjazyčnom vydaní časopisu Slovenské divadlo, ktoré už vtedy redigovala Dagmar Podmaková. Bohatá bola aj ďalšia publikačná činnosť pracovníkov Kabinetu divadla a filmu SAV. Toto pracovisko SAV je jedným z najaktívnejších a v pomere k počtu zamestnancov má v rámci celej SAV najviac vydaných knižných publikácií. Vedecká produkcia má dobrý ohlas v odbornej verejnosti, napríklad v posledných troch rokoch boli odmenené na rôznych fórach až štyri publikácie KDF SAV: Jana Dudková: Línie, kruhy a svety Emira Kusturicu, Miloš Mistrík: Slovenská absurdná dráma a Herecké techniky 20. storočia a Ladislav Lajcha: Ladislav Vychodil.
Spomedzi najvýznamnejších publikácií za ostatné roky treba spomenúť rad Galéria osobností slovenského divadla. Tri najnovšie publikácie z nej boli venované Františkovi Dibarborovi, Jozefovi Kronerovi a Gustávovi Valachovi (pripravila ich Dagmar Podmaková a Milan Polák) Ďalej sú to knihy Miloslava Blahynku Exotizmus v opere, Andreja Maťašíka Majstri scény, Miloša Mistríka Aj dráma je len človek...
V súčasnosti Kabinet divadla a filmu pracuje v takomto zložení vedeckých a odborných pracovníkov:
Doc. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc. – riaditeľ
PhDr. Dagmar Podmaková, CSc. – zástupkyňa riaditeľa
Ladislav Čavojský, CSc. – predseda vedeckej rady
PhDr. Andrej Maťašík – šéfredaktor Slovenského divadla
PhDr. Oľga Panovová, CSc.
Doc. PhDr. Miloslav Blahynka, PhD.
Mgr. Jana Dudková
Mgr. Martin Palúch
PhDr. Dagmar Sabolová, CSc.
PhDr. Katarína Ducarová
Mgr. Elena Knopová
Výskum v práve prebiehajúcich projektoch je zameraný na dejiny moderného slovenského divadla hlavne od polovice 20. storočia podnes a na teóriu dramatických umení (divadla, filmu), ďalej sa venuje aj výskumu niektorých zahraničných kultúr, hlavne francúzskej, českej a ruskej. KDF SAV spolupracuje s podobnými pracoviskami vo Francúzsku, Rusku a Česku.
Adresa: Kabinet divadla a filmu SAV, Dúbravská cesta 9, 841 04 Bratislava
www.kadf.sav.sk
V stredu 4. mája o 16:00 hod. sa Kabinet divadla a filmu SAV predstaví na výstave Divadlo v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží 2 v Bratislave.
Riaditeľ KDF SAV, doc. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc., a jeho spolupracovníci (Ladislav Čavojský, Dagmar Podmaková, Andrej Maťašík, Katarína Ducárová) priblížia výskum dejín slovenského divadla a jeho výsledky. Predstavia viaceré knihy, ktoré vydali a priblížia časopis SAV Slovenské divadlo, ktorý z našich odborných periodík má najdlhšiu, vyše 50-ročnú tradíciu.
Niektorí záujemcovia môžu ľahko prísť k zaujímavým knihám o divadle.
- - - - - - - - - - - - - - - -
Kabinet divadla a filmu Slovenskej akadémie vied
je vedecké pracovisko, zamerané na výskum teórie a dejín divadla, filmu, rozhlasu a televízie.
Výskum divadla u nás má už vyše polstoročnú tradíciu. Po individuálnych pokusoch zakladateľov divadelnej vedy, ktorí vyšli zo seminára prof. Andreja Mráza na bratislavskej univerzite, sa v Slovenskej akadémii vied roku 1953 vytvoril prvý tím odborníkov, ktorý sa začal systémovo venovať výskumu divadla. Nebol veľký a pôsobil v rámci vtedajšieho Ústavu slovenskej literatúry SAV. Jeho vedúcim bol Alexander Noskovič a pracovali tam historici Ladislav Čavojský, Milena Cesnaková-Michalcová, neskôr filmológ Emil Lehuta, kratší čas aj Ján Marták, známy z 50. a 60. rokov ako vedúci pracovník Matice slovenskej. V priebehu ďalšieho desaťročia k nim pribudli Július Pašteka, Naďa Földváriová a ďalší. Už od vzniku roku 1953 začal vychádzať aj vedecký časopis Slovenské divadlo, ktorý existuje dodnes a stal sa najstarším slovenským divadelným časopisom s vyše 50 ročníkmi. V ňom sa postupne publikovali najvýznamnejšie štúdie z výskumu, ktoré dnes tvoria jednu z najvzácnejších slovenských studníc poznania divadla a filmu (neskôr aj rozhlasu a televízie).
V počiatočných rokoch sa pracovníci venovali výskumu dejín slovenského činoherného divadla, dramatiky, opery, hlavne 19. a 20. storočia (ochotnícke divadlo, Ján Palárik, činohra a opera SND, Janko Borodáč, počiatky slovenského filmu). Ale od 60. rokov sa pozornosť presunula aj na otázky európskeho a svetového divadla, vznikli napríklad vynikajúce štúdie o významných dramatikoch (William Shakespeare, Eugene O‘Neill, Henrik Ibsen, Arthur Miller, absurdné divadlo ai.).
Prvou syntézou tímovej práce bola rozsiahla niekoľkostostranová kniha Kapitoly z dejín slovenského divadla, ktorá vyšla roku 1967 a ktorá poskytla čitateľom súvislý výklad dejín nášho divadla od stredoveku až po koniec 19. storočia. Výsledky výskumu boli natoľko presvedčivé, že roku 1969 vznikol samostatný Ústav divadla a filmu SAV na čele s Ladislavom Čavojským. Jeho pracovníci boli okrem už menovaných aj mladí absolventi VŠMU – František Deák, Peter Bú a Peter Stanek, ktorí prinášali nové poznatky a mohli významne posilniť našu teatrológiu. Všetci traja sa však v období po okupácii našej krajiny rozhodli odísť do zahraničia (USA, Francúzsko a Švajčiarsko), kde neskôr získali významné postavenie na tamojších teatrologických pracoviskách.
Obdobie normalizácie na začiatku 70. rokov spôsobilo aj to, že nadriadeným orgánom sa Ústav divadla a filmu SAV videl byť priveľmi nezávislý, a tak bol zlikvidovaný a neskôr pričlenený k Umenovednému ústavu SAV ako Sekcia divadla a filmu. Viacerí pracovníci – Ladislav Čavojský, Emil Lehuta, Július Pašteka, Naďa Földváriová – boli vylúčení z verejného pôsobenia. Mali problémy s publikovaním svojich výskumov. Napriek ťažkému obdobiu sa aj v tých rokoch postupne spracúvali ďalšie kapitoly z dejín divadla a filmu. Časopis Slovenské divadlo sa stal tribúnou seriózneho výskumu. Vedením pracoviska bol poverený Ladislav Lajcha, medzi pracovníkmi sa objavili na kratšie alebo dlhšie obdobie mladí odborníci, napríklad Martin Porubjak a Zuzana Bakošová-Hlavenková. Časopis Slovenské divadlo redigoval Miloš Mistrík, medzi autormi sa umiestnili viacerí odborníci zo zahraničia aj z iných pracovísk, neraz inde proskribovaní: Milan Lukeš, Peter Karvaš, Jaroslav Vostrý, Zenobiusz Sztrelecki a ďalší. Časopis Slovenské divadlo nikdy nebol určený iba pracovníkom SAV, na jeho stránkach nájdeme ako autorov aj pedagógov VŠMU, Divadelného ústavu, univerzít v Banskej Bystrici a Prešove, dramaturgií slovenských divadiel a podobne.
Na konci 80. rokov sa výskum sústredil na prípravu Encyklopédie dramatických umení Slovenska, ktorá vyšla v rokoch 1989 a 1990, a jej obsah odrážal už zmenu pomerov nastupujúcich od 90. rokov. Vďaka znovu získanej slobode vedeckého výskumu sa mohli pracovníci KDF SAV rozhodnúť aj o inštitucionálnej podobe svojho pracoviska, a tak na jar roku 1990, teda presne pred pätnástimi rokmi, opäť vznikla samostatná základňa výskumu pod dnešným názvom Kabinet divadla a filmu SAV. Riaditeľom bol vtedy zvolený Miloš Mistrík, ktorý ním zostal až podnes.
Naliehavou úlohou bolo nové spracovanie dejín slovenského divadla, očistené od predchádzajúcich ideologických nánosov. Po niekoľkoročnej príprave, roku 1999 napokon vyšla rozsiahla kolektívna publikácia od 13 autorov Slovenské divadlo v 20. storočí, ktorá túto úlohu splnila. Tak sa vlastne zavŕšila dlhodobá úloha a naša kultúrna verejnosť má dnes k dispozícii v štyroch zväzkoch celé dejiny nášho divadla: Najprv v spomínanej knihe Kapitoly z dejín slovenského divadla, kde sa zahrnul vývin od začiatkov do konca 19. storočia, potom kniha Slovenské divadlo v 20. storočí a napokon dvojzväzková Encyklopédia dramatických umení Slovenska, ktorá tento materiál podáva v prehľadných slovníkových heslách.
Po roku 1993 sa ako naliehavé ukazovalo aj prehĺbenie medzinárodnej spolupráce v súvislosti s pripravovaným vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Preto aj Kabinet divadla a filmu SAV svojím príspevkom obohatil medzinárodný dialóg a pripravil niekoľko medzinárodných konferencií, z ktorých najširší ohlas mala konferencia Divadlo bez hraníc roku 1997. Materiály z nej vyšli aj v trojjazyčnom vydaní časopisu Slovenské divadlo, ktoré už vtedy redigovala Dagmar Podmaková. Bohatá bola aj ďalšia publikačná činnosť pracovníkov Kabinetu divadla a filmu SAV. Toto pracovisko SAV je jedným z najaktívnejších a v pomere k počtu zamestnancov má v rámci celej SAV najviac vydaných knižných publikácií. Vedecká produkcia má dobrý ohlas v odbornej verejnosti, napríklad v posledných troch rokoch boli odmenené na rôznych fórach až štyri publikácie KDF SAV: Jana Dudková: Línie, kruhy a svety Emira Kusturicu, Miloš Mistrík: Slovenská absurdná dráma a Herecké techniky 20. storočia a Ladislav Lajcha: Ladislav Vychodil.
Spomedzi najvýznamnejších publikácií za ostatné roky treba spomenúť rad Galéria osobností slovenského divadla. Tri najnovšie publikácie z nej boli venované Františkovi Dibarborovi, Jozefovi Kronerovi a Gustávovi Valachovi (pripravila ich Dagmar Podmaková a Milan Polák) Ďalej sú to knihy Miloslava Blahynku Exotizmus v opere, Andreja Maťašíka Majstri scény, Miloša Mistríka Aj dráma je len človek...
V súčasnosti Kabinet divadla a filmu pracuje v takomto zložení vedeckých a odborných pracovníkov:
Doc. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc. – riaditeľ
PhDr. Dagmar Podmaková, CSc. – zástupkyňa riaditeľa
Ladislav Čavojský, CSc. – predseda vedeckej rady
PhDr. Andrej Maťašík – šéfredaktor Slovenského divadla
PhDr. Oľga Panovová, CSc.
Doc. PhDr. Miloslav Blahynka, PhD.
Mgr. Jana Dudková
Mgr. Martin Palúch
PhDr. Dagmar Sabolová, CSc.
PhDr. Katarína Ducarová
Mgr. Elena Knopová
Výskum v práve prebiehajúcich projektoch je zameraný na dejiny moderného slovenského divadla hlavne od polovice 20. storočia podnes a na teóriu dramatických umení (divadla, filmu), ďalej sa venuje aj výskumu niektorých zahraničných kultúr, hlavne francúzskej, českej a ruskej. KDF SAV spolupracuje s podobnými pracoviskami vo Francúzsku, Rusku a Česku.
Adresa: Kabinet divadla a filmu SAV, Dúbravská cesta 9, 841 04 Bratislava
www.kadf.sav.sk