Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračná snímka

Pomer priaznivcov a odporcov konšpirácií v slovenskej spoločnosti

6. 2. 2024 | videné 1784-krát

Projekt Pandemické pravdy realizovaný v Sociologickom ústave SAV, v. v. i., skúma problematiku tzv. konšpiračných teórií či príbehov (teda tvrdení, podľa ktorých sú spoločenské procesy a udalosti výsledkom utajenej snahy malých skupín občanov s cieľom poškodiť väčšinu) v krajinách Vyšehradskej štvorky. Na základe analýzy dát, získaných prostredníctvom dotazníkového prieskumu realizovaného v novembri a decembri 2023, je možné v slovenskej online populácii identifikovať šesť odlišných skupín1 podľa vzťahu ku konšpiračným príbehom.

Zhrnutie: Hlavným poznatkom je existencia dvoch podobne veľkých skupín (rezolútni odporcovia v. rozhodní priaznivci), ktoré vzájomne zrkadlia svoje postoje ku konšpiračným príbehom. V oboch prípadoch ide o výrazne politicky orientované skupiny, ktoré sa zaujímajú o politický život a zároveň (azda i preto) vnímajú spoločnosť ako mimoriadne rozdelenú. Táto predstava však celkom neodráža postoje zvyšku populácie.

Skupiny                          V percentách

Rozhodní priaznivci            17,0 %

Naklonení sprisahaniu        13,6 %

Uprostred                             22,8 %

Apatickí                                11,9 %

Mierni odporcovia                 16,0 %

Rezolútni odporcovia            18,7 %

 

Charakteristika skupín

Rozhodní priaznivci (zhruba 17,0 %) predstavujú skupinu, ktorá v našom dotazníku najčastejšie vyjadruje súhlas s konšpiračnými príbehmi. Tieto respondentky a respondenti (zľahka prevažujú muži) vyjadrujú značne odmietavý postoj k medzinárodným štruktúram (až 62,6 % preferuje vystúpenie z NATO, 65,3 % z EÚ, zhruba 90 % deklaruje nedôveru voči obom). Ide o skupinu, kde najvyšší podiel ľudí viní z vojny na Ukrajine Západ/NATO (76,5 %) a skupinu, v ktorej najvyšší podiel (súhrnne 25,3 %) preferuje geopolitickú orientáciu na Rusko. Zároveň ide o skupinu, ktorá deklaruje vysokú mieru záujmu o politické dianie a pocit, že spoločnosť je v súčasnosti výrazne rozdelená (48,5 %), väčšina (66,2 %) však uvádza, že jej nezáleží na tom, či majú ich blízki rovnaký názor na politiku ako oni. Ide o skupinu, v ktorej nachádzame najvyššiu mieru dôvery k súčasnej vládnej koalícii (37,7 %) a skupinu, v ktorej najväčší počet respondentov deklaruje spokojnosť so súčasným smerovaním krajiny (43,3 %). Ide o skupinu, ktorá deklaruje najmenšiu mieru subjektívneho socioekonomického dostatku (súhrnne 52,6 % cíti nedostatok). Najviac spomedzi všetkých (24,1 %) uvádza, že sa k nim politickí predstavitelia nesprávajú spravodlivo. Ide o skupinu, ktorá najviac inklinuje ku konzervatívnym politickým postojom.

Naklonení sprisahaniu (zhruba 13,6 %) predstavujú skupinu, ktorá často sympatizuje s konšpiračnými príbehmi, no s výrazne nižšou intenzitou ako rozhodní priaznivci. Táto nižšia intenzita sa vzťahuje aj na geopolitické preferencie (vyššia miera sympatií k EÚ či NATO v porovnaní s predchádzajúcou skupinou) a nižšej miera sympatií k Rusku (naopak vyšší podiel odpovedajúcich, 17,3 %, ktorí si z uvedených geopolitických možností nevedia vybrať). Týka sa aj názoru na zodpovednosť za vojnu na Ukrajine (54,2 % si myslí, že za ňu môže Západ, 21,8 % nevie). Ide o skupinu, ktorá nepovažuje spoločnosť za výrazne rozdelenú (25,1 %) a najmenej jej záleží na tom, aby ich blízki mali rovnaké názory ako oni (72,0 %). Naklonení sprisahaniu sú skupinou, v ktorej nájdeme druhý najmenší počet respondentov, pociťujúcich ekonomický dostatok (46,9 % cíti nedostatok, 7 % cíti dostatok). Vidíme u nich nižšiu mieru vyhranenosti (aj v negatívnom hodnotení konšp. príbehov) ako u rozhodných priaznivcov – tendujú viac k stredovým hodnotám.

Uprostred (zhruba 22,8 %) je stredová skupina, ktorej väčšia časť obvykle deklaruje nesúhlas s konšpiračnými príbehmi, je tu však značná časť, s ktorou tieto príbehy (predovšetkým, ak sa týkajú pandémie Covid-19), rezonujú. V tejto skupine prevažuje tendencia zotrvať v NATO a EÚ (61,5 %, resp. 66,1 %), zároveň však rastie podiel tých, ktorí nevedia, resp. na problematiku nemajú vyhranený názor; 35,2 % vníma ako stranu, zodpovednú za vojnu na Ukrajine, Rusko, 28,8 % zasa Západ/NATO. Súhrnne 33,4 % deklaruje geopolitickú preferenciu pre Západ a 47,0 % preferuje pozíciu uprostred. 34,1 % z nich vníma spoločnosť ako výrazne rozdelenú a výrazná časť (61,9 %) nevníma ako dôležité, aby ich blízki mali rovnaké názory ako oni.

Apatickí (zhruba 11,9 %) predstavuje skupinu, ktorá v najväčšej miere vykazuje v jednotlivých položkách indiferentný postoj alebo odpovedá „neviem“. Týka sa to geopolitických ukazovateľov, napríklad otázky na zodpovednosť v prípade vojny na Ukrajine (56,3 % nevie) či geopolitického ukotvenia Slovenska (46,6 % nevie), rovnako aj otázok na zotrvanie/vystúpenie z medzinárodných štruktúr ako NATO (48,7 % nevie) či EÚ (46,2 % nevie), v ktorých si želá zotrvať zhodne 39,1 %. Je to skupina, v ktorej vníma spoločnosť ako výrazne rozdelenú iba 13,4 % respondentov. 53,4 % uvádza, že pre nich nie je dôležité, aký názor majú na politiku ich blízki. Je pravdepodobné, že títo respondenti konšpiračné príbehy nepoznajú, resp. sa celý spoločenský diskurz o konšpiračných príbehoch odohráva mimo okruh ich záujmov.

Mierni odporcovia (zhruba 16,0 %) predstavujú skupinu, ktorá konšpiračné príbehy odmieta, no s nižšou mierou jednoznačnosti ako rezolútni odporcovia, najvyhranenejšia skupina (pozri nižšie). V tejto skupine nájdeme respondentov, ktorí označujú predovšetkým miernejšie hodnoty nesúhlasu s konšpiračnými príbehmi. Zároveň ide aj o skupinu, ktorá väčšinovo sympatizuje s umiestnením Slovenska v západoeurópskych a euroamerických medzinárodných štruktúrach (68,3 % chce zotrvať v NATO a 73,0 % v EÚ). Tento postoj korešponduje s postojom k vojne na Ukrajine, kde 50,8 % vníma Rusko ako zodpovednú stranu (v kontexte ostatných skupín ide o 2. najvyšší podiel). Tento postoj je menej jednoznačný ako v nasledujúcej skupine a vidíme tu aj 23,5 % tých, ktorí deklarujú, že nevedia. Súhrnne je tu 51,4 % tých, ktorí preferujú geopolitickú pozíciu na Západe a 31,7 % tých, ktorí si želajú, aby Slovensko stálo uprostred (14,4 % nevie). Len 24,5 % vníma spoločnosť ako výrazne rozdelenú a 47,0 % uvádza, že pre nich nie je dôležité, aby mali ich blízki rovnaké názory na politiku ako oni.

Rezolútni odporcovia (zhruba 18,7 %) predstavujú skupinu, ktorá sa ku konšpiračným príbehom stavia s najväčšou mierou odmietania. Konšpiračné príbehy dobre poznajú a vnímajú ich ako problematické. V tejto skupine nájdeme najviac respondentov, ktorí ostro nesúhlasia s konšpiračnými príbehmi uvedenými v dotazníku (či už všeobecnými alebo konkrétnymi). Zároveň ide o skupinu, ktorá v najväčšej miere dôveruje medzinárodným inštitúciám a súhlasí, aby v nich Slovensko zotrvalo (88,8 % v NATO aj EÚ). Tento postoj korešponduje aj s názorom na vojnu na Ukrajine, za ktorú 85,1 % prisudzuje hlavnú zodpovednosť Rusku. Rezolútni odporcovia tiež v najväčšej miere deklarujú preferenciu pre západné geopolitické ukotvenie Slovenska (súhrnne až 80,5 %). Ide o skupinu, ktorá považuje spoločnosť za výrazne rozdelenú (45,6 %). Len 36,3 % uvádza, že pre nich nie je dôležité, aby mali ich blízki rovnaké názory ako oni (teda najmenej zo všetkých ostatných skupín). V tejto skupine nájdeme najviac vysokoškolsky vzdelaných (44,0 %) a najviac respondentov, ktorí takmer nepociťujú ekonomický nedostatok (24,5 %). Ide o skupinu, ktorá sa spolu s rozhodnými priaznivcami výraznejšie ako ostatné zaujíma o politické dianie na Slovensku.

Krátka diskusia

Predstavených šesť skupín podľa vzťahu ku konšpiračným príbehom predstavuje heuristickú pomôcku, ktorá, veríme, lepšie pomôže porozumieť významu príbehov o sprisahaní pre slovenskú spoločnosť i ich distribúcii v slovenskej spoločnosti. Percentuálne vyjadrenia pomerov je vhodné vnímať indikatívne, keďže hranice medzi jednotlivými skupinami s veľkou pravdepodobnosťou nebudú jednoznačné a ostré. Vzťah ku konšpiračným príbehom môžeme vnímať ako kontinuum medzi ich bezproblémovým prijatím a rezolútnym odmietnutím, v rámci ktorého možno približne odlíšiť niekoľko spomínaných skupín.

Azda hlavným poznatkom je existencia dvoch podobne veľkých skupín (rezolútni odporcovia v. rozhodní priaznivci), ktoré vzájomne zrkadlia svoje postoje ku konšpiračným príbehom. V oboch prípadoch ide o výrazne politicky orientované skupiny, ktoré sa zaujímajú o politický život a zároveň (azda i preto) vnímajú spoločnosť ako mimoriadne rozdelenú. Táto predstava však celkom neodráža postoje zvyšku populácie. Skupiny rezolútnych odporcov a rozhodných priaznivcov do výraznej miery odlišuje aj ich geopolitická orientácia a ideologický profil, ktorý možno opísať na jednej strane ako internacionalistický, s orientáciou na západnú Európu a USA spolu s ich medzinárodnými inštitúciami (NATO a EÚ), a na druhej suverenistický, ktorý preferuje predstavu nezávislosti (a v niektorých prípadoch tenduje k Rusku). V intenciách pravo-ľavej a konzervatívno-liberálnej klasifikácie sa javí, že pre rozhodných priaznivcov je dôležitá konzervatívna politická orientácia (na škále 1 [liberalizmus] –10 [konzervativizmus] je tu priemer 8,03, rezolútni odporcovia sa tu profilujú skôr stredovo až liberálne), kým pre rezolútnych odporcov je charakteristická sebaidentifikácia smerom doprava (na osi 1 [ľavica] – 10 [pravica] priemer 6,92, stredovo sa profilujú skôr rozhodní priaznivci). Rozhodní priaznivci tiež intenzívne vnímajú Slovensko ako krajinu pod kontrolou cudzích mocnosti, kým ich náprotivok túto definíciu obvykle odmieta. Delí ich od seba výrazne aj postoj k očkovaniu (85,9 % odporcov uvádza, že je zaočkovaných, kým priaznivcov iba 27,4 %), pocit spravodlivosti v politike, ale aj pocit ekonomického dostatku či vek a vzdelanie (ktoré je však do značnej miery ovplyvnené vekom). Podľa politických preferencií ide na jednej strane (odporcovia) prevažne o voličov súčasnej opozície, kým na druhej (priaznivci) o voličov súčasnej koalície.

Ku každej z týchto skupín je potom možné priradiť ďalšiu, ktorej postoje zhruba kopírujú jednu z uvedených skupín, sú však menej vyhranené (mierni odporcovia a naklonení sprisahaniu). Tieto skupiny vykazujú nielen nižšiu mieru tendencie k vyhraneným odpovediam v oblasti konšpiračných príbehov, ale sú celkovo menej politizované, menej vnímajú spoločnosť ako výrazne rozdelenú a sú aj menej citlivé na politický konflikt. Medzi týmito skupinami potom stojí názorový stred, ktorý nie je vo všeobecnosti výrazne senzitívny na konšpiračné príbehy – s výnimkou tých, ktoré sa primárne týkajú pandémie Covid-19 a antielitárskych konšpiračných príbehov. K nemu je nutné prirátať skupinu Apatických, ktorá na väčšinu príbehov nereaguje, resp. s nimi možno nie je dostatočne oboznámená.

Vzhľadom na uvedené je jednou z možností vysvetlenia distribúcie konšpiračných príbehov v spoločnosti klasická teória „víťazov“ a „porazených“ súčasného spoločenského systému. Poukazuje na ňu napríklad vyššia miera vzdelania (súvisiaca a vekom) a vyššia miera subjektívneho pocitu dostatku u rezolútnych odporcov a naopak vyššia miera ekonomickej nespokojnosti u rozhodných priaznivcov. Tomu by zodpovedali i niektoré medzinárodné výskumy a teoretické práce, ktoré upozorňujú, že konšpiračné príbehy sa stávajú prijateľnými pre ľudí, ktorí trpia pocitom nevýhody a nespravodlivosti, resp. pocitom, že zo spoločenského systému neprofitujú adekvátne vzhľadom na svoje predstavy a očakávania. S interpretáciou sa však netreba unáhliť, keďže naše dáta poukazujú aj na vplyv veku (medzi rezolútnymi odporcami nájdeme 40 % ľudí vo veku nad 50 rokov, kým medzi rozhodnými priaznivcami 53 %) a ideologických preferencií, keďže medzi priaznivcami konšpiračných príbehov nachádzame výrazne vyššiu náklonnosť k silne konzervatívnej politickej orientácii a súvisiaci príklon k národnému suverenizmu. Je možné predpokladať, že za otvorenosťou ku konšpiračným príbehom je vždy komplexné prepojenie životnej skúsenosti, socioekonomickej situácie, politicko-ideologického profilu, ako aj aktuálnej geopolitickej situácie, v rámci ktorej sa aktérom určité interpretácie sveta môžu javiť ako pravdepodobnejšie než iné. Nezanedbateľným faktorom sú mimoriadne krízové situácie ako Covid-19 či inflácia a energetická kríza po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Podrobné výsledky sú v prílohe na konci textu.

 

Spracoval: Dominik Želinský, Sociologický ústav SAV, v. v. i.

Foto: unsplash.com/Kaitlyn Baker

_______________________________________________________________________

1 V priebehu roka 2023 sa uskutočnil v Českej republike pod záštitou Českého rozhlasu prieskum Společnost nedůvěry, ktorý podobne identifikoval v českej spoločnosti rôzne skupiny podľa vzťahu ku konšpiračným príbehom, ktoré čiastočne korešpondujú s tými, uvedenými v tomto výskume. Tento výskum bol pre nás inšpiráciou, vzhľadom na odlišnú metodológiu aj veľkosti vzorky je však nutné vyvarovať sa priamočiarym porovnaniam s uvedeným výskumom.

 

Výskum podporila Agentúra pre vývoj a výskum SR v rámci projektu Pandemické pravdy: Porovnávacia štúdia konfliktov o konšpiračných teóriách v krajinách Vyšehradskej štvorky (č. projektu APVV-21-0394, zodpovedný riešiteľ: Dominik Želinský, výskumný tím: Robert Klobucký, Marianna Mrva, Terézia Šabová, Tímea Szabo, Kamil Charvát).

Súvisiace články