Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Publikum

Vedecký seminár Telo a telesnosť v slovenskej poézii

4. 10. 2023 | videné 427-krát

Dňa 26. septembra 2023 sa v Ústave slovenskej literatúry SA, v. v. i., konala konferencia Telo a telesnosť v slovenskej poézii, ktorá je tretím ročníkom seminárov venovaných výskumu slovenskej poézie vo všetkých vývinových obdobiach a podobách. Predchádzajúce ročníky tejto série vedeckých podujatí sa venovali témam zviera (2022) a pomedzia a demarkačné línie (2021). Na tohoročnej konferencii vystúpili odborníčky a odborníci z ôsmich rôznych literárne a širšie umelecky orientovaných pracovísk.

Konferencia sa zameriava na tému vtelenia a skúmala, ako sa telo vo svojej materialite, ale aj symbolickom rozmere, konkretizovalo ako v staršej, tak i súčasnej literatúre. Príspevky ponúkli pohľady na telo ako metafyzický koncept, no zdôrazňovali v súlade s konferenčnou výzvou viac chaotickú telesnú realitu vrátane takých často tabuizovaných aspektov tela ako sú hnilobné zápachy, lepkavé tekutiny a rôzne patológie.

Konferenciu otvoril príspevok Kristíny Pavlovičovej z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, v ktorom sa autorka venovala antropologickým princípom, ktoré prevládali v stredovekých legendách, zdôrazňujúc antagonizmus medzi dušou a telom ako koncept zakorenený v antickom filozofickom myslení a gnostickej náboženskej tradícii. Ľubica Schmarcová z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied sa sústredila na koncept symbolického tela v dielach romantického básnika Sama Bohdana Hroboňa a na vzťahy medzi reálnym, symbolickým a imaginárnym rozmerom tela v Hroboňovej poézii. Gabriela Mihalková z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity analyzovala motívy tela a zmyslov v básňach Sama Vozára a všimla si tiež to, ako autorovi tieto telesné motívy umožnili vyjadrenie vnútorných skúseností a emócií lyrického subjektu. Prvý blok príspevkov uzavrel Ján Gavura z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, ktorý sa zameral na motívy tela v poézii a jeho spojenie s metafyzickými konceptmi. Sústredil sa pritom na diela Miroslava Válka a Erika Jakuba Grocha.

Druhý blok príspevkov sa venoval telesnému v slovenskej poézii písanej ženami. Uviedla ho Andrea Bokníková z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa na pozadí reflexie materstva v literárnej vede, filozofii a výtvarnom umení venovala téme materstva a tela v poézii Márie Jančovej a zdôraznila jej reprezentáciu v súvislosti s traumou. Terézia Struhárová z Pedagogickej fakulty Univerzity v Trnave skúmala vzťah medzi telom a subjektom v poézii Ingeborg Bachmannovej s akcentom na autobiografické básne, ktoré vznikli po poetkinom rozchode s Maxom Frischom a po cestách do Prahy a Egypta v rokoch 1962 – 1964. Nora Nagyová z Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave sa zamerala na reprezentáciu tela a telesnosti v novej divadelnej hre Staroba en noir od Jany Bodnárovej. Ivana Hostová z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied sa zas sústredila na debut Nóry Ružičkovej Mikronauti a poetkin výskum tela a telesnosti v kontexte psychoanalýzy Jacquesa Lacana a jeho pojmu extimita. Blok končil príspevkom Viliama Nádaskaya z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied o reprezentácii tela a telesných procesov v zbierke Kataríny Kucbelovej Šport (2006).

Konferenciu uzavrel tretí blok s prezentáciami Veroniky Rácovej (Filozofická fakulta Univerzity Komenského), Jaroslava Šranka (Pedagogická fakulta Univerzity Komenského), Michala Jareša (Ústav pre českú literatúru Akadémie vied Českej republiky) a Martina Boszoráda (Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre). Prvý vstup sa zaoberal literárnymi reprezentáciami starnutia v slovenskej poézii písanej ženami, pričom jeho autorka V. Rácová prišla s čiastkovým záverom, že explicitná telesnosť starnutia je v tejto poézii prekvapivo zriedkavá. M. Jareš sa venoval básnikovi Vladimírovi Puchalovi a návratným obrazom telesnosti v jeho básnických dielach. Tretí príspevok M. Boszoráda sa venoval telesnosti v textoch slovenského rapu na pozadí literárnych a filozofických teórií, pričom osobitnú pozornosť venoval verbálnym gestám. Konferenciu uzavrel príspevok J. Šranka o lyrike, ktorá sa zaoberá mestskou hromadnou dopravou a erotickým situáciám v nej.

Konferencia priniesla pestrý pohľad na rôzne aspekty tela a telesnosti (nielen) v slovenskej poézii a ukázala, ako sa tieto témy prelínajú s literárnymi dielami a spoločenskými kontextmi. Téma pritom vyvolala živý záujem nielen u tých, ktorí sa jej zúčastnili s príspevkami, ale aj u početného obecenstva z radov ústavu aj hostí (študenti, kolegovia a kolegyne z iných pracovísk). V závere seminára bol avizovaný budúci ročník konferencie, ktorý bude venovaný životnému jubileu a literárnovednému odkazu Fedora Matejova, ktorý na Ústave slovenskej literatúry roky pôsobil a písal o poézii.

 

Spracovala: Ivana Hostová, Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i.

Foto: Jana Šturdíková

Súvisiace články