Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Pozvanie do nášho podcastu prijala literárna vedkyňa, germanistka a prekladateľka Jana Cviková z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.

Vyšla 54. epizóda Vedeckého podcastu SAV

21. 4. 2023 | videné 700-krát

V 54. epizóde Vedeckého podcastu SAV bola hostkou moderátorky Sone G. Lutherovej literárna vedkyňa, redaktorka a prekladateľka, no najmä celospoločensky známa rodová expertka a feministka Jana Cviková z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. Vo svojej vedeckej práci sa zaoberá najmä feministickou a rodovou teóriou a praxou. Početná je aj jej prekladateľská a editorská činnosť. Jej verejné pôsobenie sa spája hlavne s feministickou organizáciou Aspekt. Podieľala sa aj na rôznych kampaniach proti násiliu na ženách (Piata žena, Zastavme násilie alebo Sexistický kix).

Sama hovorí, že ju vychovali o dve generácie starší rodičia, čo jej prinieslo „trochu inú skúsenosť do života“ a priblíži, v čom bola ich výchova iná.

Po vysokej škole sa sama videla ako učiteľka slovenského jazyka na gymnáziu či vysokej škole, krížik na krku jej v tom však zabránil a začala učiť „veľmi malé detičky na základnej škole“. Nebolo to však to, čo by rada robila. „Radšej by som sa púšťala do diskusií,“ hovorí a tak sa odvážila prihlásiť do Literárnovedného ústavu SAV, kde ju zobrali.

O pár rokov prišla nežná revolúcia, ktorá znamenala v jej živote i vedeckej práci veľký prelom. Jana Cviková popisuje roky tesne pred a po revolúcii a čo všetko ovplyvnilo jej ďalšie pôsobenie – vrátane vzniku časopisu Aspekt a feministického hnutia. Podrobne sa venuje najmä vzniku časopisu, vrátane jeho personálneho obsadenia a podnety, ktoré ju viedli k feministickému hnutiu. „Keď som otehotnela a stala sa matkou, tak som pochopila, že to môže byť niečo, čo vás vráti o sto rokov naspäť. Hoci nikto ma nikdy netlačil do tradičnej roly,“ vysvetľuje svoje kroky k feminizmu a popisuje ďalšie prvotné impulzy, ako sa k hnutiu v tom čase – tesne po nežnej revolúcii a najmä vplyvom zahraničných pobytov – dostala. Dôležité boli podľa nej knihy, rozhovory s kolegyňami. Za pre ňu formatívne označuje rozprávanie výtvarníčky Anny Daučíkovej o skúsenostiach zo ZSSR, ale najmä o talianskom feminizme. Sama sa začala považovať za feministku na začiatku 90. rokov. Zamyslí sa aj nad tým, kde sú či boli príčiny animozity alebo strachu voči feminizmu. Objasní aj témy a zameranie časopisu Aspekt.

V podcaste sa Jana Cviková venovala aj vedeckej práci na ústave a súčasným témam, ktorým sa venujú. Sama je šéfredaktorkou časopisu – World Literature Studies, ktorého čísla sú väčšinou tematicky zamerané. „Som rada, že v mnohých prácach sa vyskytuje snaha aj o rodový aspekt a dúfam, že sa nám podarí aj v rámci celej SAV vytvoriť nejakú takú platformu,“ popisuje vedkyňa.

Zmienila sa aj o rôznych „odnožiach“ feministického hnutia, ktoré vylučujú napríklad transrodových ľudí (hnutie TERF) a popisuje aj pohľady na „ženskosť a predstavy o tom ´byť ženou´“.

„Bola by som rada, keby sme o svojich obavách dokázali hovoriť otvorene,“ hovorí vedkyňa a feministka Jana Cviková a dúfa, „že sa nikdy neprestaneme zhovárať.“

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Janou Cvikovou aj si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

 

Súvisiace články