Ako sa máte, Slovensko? Dôvera v samosprávy je stabilná, väčšina respondentov je s výsledkami komunálnych volieb spokojná
Respondenti kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko? považujú obecné samosprávy za jedny z najdôveryhodnejších subjektov na Slovensku. Dôveruje im 35,7 percenta opýtaných. Vyššiu dôveru majú len zamestnávatelia, ktorým dôveruje 40,3 percenta. To, že obecné samosprávy si v rebríčku dôveryhodnosti dlhodobo držia prvé priečky, môže vysvetľovať výsledok komunálnych volieb, v ktorých veľa županov, primátorov či starostov obhájilo svoje posty. Podľa najnovšej vlny prieskumu je s výsledkami komunálnych volieb spokojných 58,3 percenta respondentov.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i., a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Od marca 2020 zrealizovali šestnásť rozsiahlych zisťovaní a jedno špeciálne v prvých dňoch invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu.
Šestnásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 4. až 12. novembra 2022. Obdobie zberu dát bolo tesne po spojených voľbách do VÚC a komunálnych voľbách, ktoré sa konali 29. októbra. V tomto období v spoločnosti ešte stále rezonoval teroristický útok na návštevníkov baru na Zámockej ulici v Bratislave spáchaný 12. októbra, v ktorom sa stretávajú LGBTI+ ľudia. Na Slovensku sa tiež riešila kríza v zdravotníctve zdôraznená výpoveďami nemocničných lekárov a významnou témou bola tiež inflácia, ktorá sa medziročne v októbri priblížila k 15 percentám, pričom pokračovalo zdražovanie potravín aj pevných palív a pripojil sa rast cien textilu a obuvi. Pokračovala vojna na Ukrajine, kde sa ukrajinskej armáde v septembri podarilo oslobodiť územia v charkovskej oblasti a očakávalo sa skoré oslobodenie mesta Cherson, odkiaľ sa sťahovali ruské jednotky.
Ľudia dôverujú, že obecné samosprávy robia to, čo je prospešné pre našu spoločnosť
Obecné samosprávy sú jedny z najdôveryhodnejších subjektov Slovenska. Podľa aktuálneho prieskumu im dôveruje 35,7 percenta opýtaných (pričom v júli samosprávam dôverovalo 31,8 % a v marci/apríli 35,2 %). V rebríčku dôveryhodnosti prvé miesto zastávajú zamestnávatelia, ktorým dôveruje 40,3 percenta respondentov. Obecné samosprávy ďalej nasledujú slovenské štátne firmy s dôverou 30,9 percenta, prezidentka s dôverou 25 percent či neziskové organizácie s dôverou 22,1 percenta.
„Z dlhodobých výsledkov prieskumu sa zdá, že obecné samosprávy predstavujú kameň stability v dôvere v inštitúcie na Slovensku. Dôkazom sú aj výsledky komunálnych volieb, v ktorých veľký počet županov, primátorov a starostov obhájilo svoje posty, ako aj spokojnosť s týmito výsledkami komunálnych volieb. Teraz je však dôležité, aby obecné samosprávy pokračovali v poctivej práci a dobre a transparentne komunikovali s občanmi. Predstavitelia obecných samospráv majú dnes dobrý predpoklad na to, aby pomohli navigovať slovenskú spoločnosť z krízy dôvery, v ktorej sa dnes nachádza,“ hovorí Michaela Benedigová z komunikačnej agentúry Seesame.
Väčšina respondentov je spokojná s výsledkami komunálnych volieb
Spokojnosť s výsledkami komunálnych volieb v svojom meste alebo obci vyslovilo 58,3 percenta respondentov (19,8 % je veľmi spokojných a 38,5 % skôr spokojných). Naopak, nespokojných je 27,8 percenta respondentov (13 % veľmi nespokojných a 14,8 % skôr nespokojných). Neviem alebo nezaujímam sa o to odpovedalo 6,1 percenta a „je mi to jedno“ 7,8 percenta respondentov.
Spokojnejší s výsledkami komunálnych volieb sú respondenti, ktorí dôverujú samosprávam, že robia to, čo je prospešné pre našu spoločnosť, respondenti, ktorí sa volieb zúčastnili (veľmi a skôr spokojných je z nich až 66,8 % pričom medzi nevoličmi je to iba 42, 4 %) a obyvatelia najmenších obcí. Spomedzi voličov politických strán sú najspokojnejší s výsledkami volieb voliči strany Progresívne Slovensko a naopak najnespokojnejší voliči strany Republika.
Voliči boli pre svojho kandidáta v komunálnych voľbách rozhodnutí skôr ako vo voľbách do VÚC
Viac ako polovica voličov (55,6 %) bola pre svojho kandidáta v komunálnych voľbách rozhodnutá viac ako mesiac pred voľbami (a 37 % dokonca viac ako tri mesiace pred voľbami). Mesiac pred voľbami sa rozhodovalo 17,5 percenta respondentov, týždeň pred voľbami 15,7 percenta a v deň volieb 11, 2 percenta. Rozhodnutie, akého kandidáta voliť v komunálnych voľbách, robili ženy neskôr ako muži (až 31,1 % sa rozhodovalo týždeň pred voľbami alebo v deň volieb, pričom týchto mužov bolo iba 22, 5 %).
Pre svojho kandidáta za župana (predsedu samosprávneho kraja) sa viac ako mesiac pred voľbami rozhodlo 39,6 percenta voličov (a 20,1 % viac ako tri mesiace pred voľbami). Mesiac pred voľbami sa rozhodovalo 16,1 % respondentov, týždeň pred voľbami 26,1 % a v deň volieb 18,1 % respondentov. Podobne ako pri komunálnych voľbách aj pri voľbách predsedov samosprávnych krajov rozhodnutie, akého kandidáta voliť, robili ženy neskôr ako muži (až 50,4 % sa rozhodovalo týždeň pred voľbami alebo v deň volieb, pričom týchto mužov bolo iba 37,8 %).
Najčastejším zdrojom informácií o kandidátoch v komunálnych voľbách boli materiály zasielané do schránok
Voličov sme sa pýtali, odkiaľ čerpali informácie o kandidátoch v komunálnych voľbách, pričom si mohli vybrať najviac tri možnosti. Najčastejším zdrojom informácií boli materiály, ktoré kandidáti posielali do schránok (30,1 %), nasledované informáciami v tlačených, televíznych alebo online médiách a rádiách (20,8 %), plagáty a bilbordy s menom kandidáta (15,7 %), predvolebné diskusie (15,1 %), informácie o kandidátoch od rodiny a známych (11,6 %) a osobné stretnutie s kandidátom v rámci ich predvolebných aktivít (8,8 %).
„Dôležitou správou je, že nadpolovičná väčšina respondentov je spokojná s výsledkami komunálnych volieb. Dokonca aj medzi najnespokojnejšími prívržencami politických strán (voličmi strán Smer-SD a Republika) nespokojní výraznejšie neprevažujú a pomer medzi spokojnými a nespokojnými je približne vyrovnaný. Komunálne voľby sú z tohto hľadiska úspechom demokracie a neprispievajú k výraznejšej polarizácii spoločnosti,“ uzatvára Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i.
Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke prieskumu.
Spracovala: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame
Foto: TASR/Radoslav Stoklasa