Aktuality

Kým v západných či severských krajinách ako Francúzsko či Fínsko si na základe výsledkov Európskej sociálnej sondy (ESS) menej ako 0,2 percenta respondentov myslí, že klimatická zmena je iba výmysel, na Slovensku je to už viac ako 3,5 percenta respondentov. Podobne je to aj s obavami z klimatických zmien. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, v ktorých sa realizovalo 10. kolo prieskumu ESS, veľká časť Slovákov nemá z klimatických zmien a jej následkov (napr. na poľnohospodárstvo, biodiverzitu, zdroje pitnej vody či zdravotný stav obyvateľstva) veľké obavy (graf č. 1).

Slováci sa v porovnaní s obyvateľmi Francúzsko či Fínska cítia byť aj výrazne menej zodpovední za vynaloženie úsilia na redukovanie klimatických zmien.

Optimistický je však výsledok, že viac ako 93 percent Slovákov, ktorí si klimatické zmeny uvedomujú (na základe faktov vedia, že prebiehajú), majú na príčinu klimatických zmien podobný názor ako Francúzi či Fíni. Vidia, za tým ľudskú aktivitu. A práve uvedomenie si, že niečo je spôsobené ľudskou aktivitou, otvára možnosť niečo s tým urobiť. Je totiž ľahšie zmeniť naše správanie voči prírode ako prírodu samotnú.

Čo sa týka angažovanosti a ochoty vyvinúť vlastnú aktivitu k docieleniu nejakej zmeny (ak chcem niečo zmeniť, musím to urobiť ja, nie čakať, že to za mňa urobí niekto iný), Slováci podľa výsledkov prieskumu výrazne zaostávajú za Francúzskom i Fínskom. Napr. viac ako tretina obyvateľov uvedených dvoch krajín (32, 5 % a 38,8 %) má skúsenosť s bojkotovaním nejakých produktov, zatiaľ čo iba 8,8 percenta Slovákov. Rovnako iba 7,2 percenta Slovákov bolo niekedy  dobrovoľníkom/-čkou pre neziskovú alebo charitatívnu organizáciu, zatiaľ čo takúto skúsenosť má zhruba tretina (32,5 %) Francúzov či štvrtina Fínov (25,7 %).

Zaostávame, hoci menej výrazne aj v podpisovaní petícií. Poslednú klimatickú petíciu podpísalo iba 130-tisíc občanov Slovenska. V rámci znižovania dôsledkov klimatických zmien je potrebné čím skôr sa zbaviť spaľovania fosílnych palív (uhlia, ropy a plynu). To sa týka nielen ich používania na výrobu elektrickej energie, ale aj ich používania v priemysle, doprave či domácnostiach. Práve v posledných dvoch môžu vyvinúť aktivitu zodpovední aktéri na úrovni spoločnosti, ale aj jednotlivci.

Dáta zo zverejneného 10. kola prieskumu ESS (European Social Survey) sú dostupné TU.

Zdroje:

https://ec.europa.eu/clima/climate-change/consequences-climate-change_sk

https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/priorities/klimaticke-zmeny

Spracoval: Marcel Martončik, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.

Foto: unsplash.com/Patrick Hendry