Aktuality

Pred osemdesiatimi tromi rokmi, 13. mája 1939, László Tost, mešťanosta Košíc, navštívil vtedajšieho maďarského ministra vnútra, Ferenca Keresztes-Fischera, aby predložil svoju žiadosť o odchod do dôchodku. Aj keď v novinách písali, že sa odvolával na chorobu, inde zas že „dosiahol zákonom stanovený vek”, väčšina ľudí nechcela veriť, že 65-ročnému košickému mešťanostovi na vrchole kariéry sa zrazu zunovala úradnícka práca a dobrovoľne sa stiahol.

Tost, ktorého 3. novembra 1938 po Viedenskej arbitráži vymenovala košická Maďarská národná rada za mešťanostu, bol jeden z najpopulárnejších maďarských politikov v medzivojnovom Československu. Ako člen Krajinsko-kresťanskosocialistickej strany od roku 1933 zastával funkciu námestníka košického starostu, neskôr v rokoch 1939 až 1944 bol poslancom maďarského parlamentu. V dôsledku svojho proanglického a protinyilašovského postoja a preto, že pomáhal židovskému obyvateľstvu, sa stal v januári 1945 obeťou košického teroru Strany šípových krížov.

V súvislosti s jeho odchodom do dôchodku sa v tom čase ozvalo niekoľko kritických hlasov a mnohým bolo jasné, že za jeho odstúpením treba hľadať politické dôvody. Tost sa dostal do politických sporov s Budapešťou, lebo nesúhlasil s tým, ako sa Košičanom berú ich povolenia na vykonávanie remesla. Za odoberaním povolení v Košiciach bol už antisemita Sándor Pohl, ktorý nahradil Tosta na pozícii mešťanostu, a ktorý po svojom vymenovaní prišiel do Košíc prevziať svoj úrad 1. júna 1939.

Nariadenie vlády o Oprávneniach remeselníkov na územiach, ktoré boli pripojené k Maďarsku v roku 1938 a ktoré sa týkalo viac než tisícsto obyvateľov Košíc, medzi nimi najmä židovských obchodníkov a remeselníkov, vstúpilo do platnosti už 28. januára 1939. Jeho uplatňovanie však prebiehalo zdĺhavo a ťažkopádne, takže nie je prekvapujúce, že ešte ani v máji 1939 sa nerealizovalo. A bol to práve Tost, ktorý mohol byť jednou z prekážok jeho uplatňovania. Od februára 1939 nebolo ani pre Budapešť tajomstvom, že v Košiciach sa prešetrovanie povolení na vykonávanie remesla stretávalo s obrovským odporom, dokonca určité kruhy nechali obiehať výzvu, ktorá vyzývala na otvorené vystúpenie dotknutých obchodníkov a remeselníkov. Spomedzi nich do júla 1939 prišlo o takéto povolenia už 461 osôb, čím sa znemožnila ich existencia. Tost túto „politiku”, prostredníctvom ktorej uznávaní židovskí obchodníci, ktorí neraz podporovali niekdajšie maďarské strany, stratili zdroj svojej obživy, už nechcel viac brať na seba, a preto sa rozhodol odstúpiť zo svojej funkcie.

Viac, o spomínanom mešťanostovi a jeho životnom príbehu, sa môžete dočítať v novej monografii Veroniky Szeghy-Gayerovej z Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., s názvom Tost László, Kassa polgármestere [László Tost, mešťanosta Košíc]. Publikácia približuje príbeh Lászlóa Tosta, ako jednej z významných osobností verejného života mesta Košíc pred rokom 1945, pričom ide o vôbec prvé takéto vydanie súhrnnej práce o jeho živote a politickej kariére. Publikáciu navyše obohacuje viac ako 100 doposiaľ nepublikovaných dobových fotografií. Kniha vznikla v maďarčine vďaka dotácii z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a aktuálne sa pripravuje aj jej slovenská verzia.

Text: Veronika Szeghy-Gayer, CSPV SAV, v. v. i.

Foto: archív autorky