Svetový deň divadla 2022: Nemusíme sa zabávať. Musíme sa spojiť
Takmer polovica z tristošesťdesiatich piatich okienok kalendára patrí medzinárodným dňom. Odráža sa v nich všehochuť života – od banálnych či bizarných vecí po tie najušľachtilejšie fenomény. Až tri z marcových dní sú zasvätené dramatickým umeniam: 20. marec je Svetovým dňom divadla pre deti a mládež, 21. marec Svetovým dňom bábkarstva, 27. marec Svetovým dňom divadla.
Najznámejší z menovaných sviatkov, Svetový deň divadla, slávi tento rok už šesťdesiate výročie, no jeho cieľ a zmysel sformulovaný na 9. svetovom kongrese Medzinárodného divadelného ústavu (ITI) v roku 1961 vo Viedni nestratil nič na svojej aktuálnosti. Dnes je ešte viac než inokedy dôležité „vyjadrenie solidarity divadelníkom z celého sveta a podpora ich úsilia o presadzovanie základných morálnych a spoločenských hodnôt umeleckými prostriedkami, ako aj zamyslenie sa nad poslaním a úlohou divadla“.
Divadelné sviatky sa popri rôznorodých umeleckých podujatiach každoročne viažu s posolstvami významných osobností, ktoré sú späté divadlom. Ich príhovory sprítomňujú najpálčivejšie témy súčasnosti, volajú po empatii a spolupatričnosti, vystríhajú pred ľahostajnosťou a uzavretosťou.
Autor tohtoročného posolstva, známy americký divadelný a operný režisér Peter Sellars, vo svojej eseji kladie otázku: „Aké semená treba v týchto rokoch zasadiť a presadiť a aké premnožené, invazívne druhy musia byť úplne a definitívne odstránené? Toľko ľudí je na hrane. Toľko násilia sa šíri, iracionálne alebo neočakávane. Toľko etablovaných štruktúr sa ukázalo ako nástroj neúprosnej krutosti.“ Práve divadlo je podľa neho jedným z možných východísk a liekov na boľavú súčasnosť: „Divadlo epickej vízie, zmyslu, obnovy a liečenia potrebuje nové rituály. Nemusíme sa zabávať. Musíme sa spojiť. Musíme sa podeliť o priestor a musíme kultivovať tento spoločný priestor. Potrebujeme chránené priestory hlbokého načúvania a rovnosti.“ (celé posolstvo si môžete prečítať TU.)
Pre Sue Gilsovú, prezidentku Medzinárodnej asociácie divadiel pre deti a mládež (ASSITEJ), je Svetový deň divadla zásadným dátumom, pri príležitosti ktorého by všetkým chcela odkázať: „Vezmite dnes dieťa do divadla. (...) Umenie a kultúra nám umožňujú predstaviť si svet, ktorý chceme vytvoriť pre naše deti a mládež a spoločne s nimi; hrajú teda kľúčovú úlohu pri podnikaní krokov k zaisteniu lepších podmienok v našich spoločnostiach.“ Jej posolstvo sprevádzajú videoodkazy detí natočené naprieč zemeguľou. Vo svojich nádherných vyznaniach odhaľujú divadlo ako miesto, kde môžeme byť kreatívni a nikto nás nesúdi, kde dávame moc pravde, kde môžeme byť sebou samými a plniť si svoje sny a nádeje. Je to jednoducho „bezpečné a šťastné miesto“. (http://www.assitej-international.org/en/2022/03/watch-the-world-day-video-2022/ )
Uplynulé dva roky nás všetkých, ktorí sme poznali len život v bezpečí a dostatku, zasiahli s dovtedy nepoznanou razanciou. Najprv pandémia COVID-19 spálila dve divadelné úrody, medzi tvorcov a divákov ako štvrtú stenu postavila monitor televíznej či počítačovej obrazovky, umelcov obrala o materiálne istoty a hlavne o možnosť vykonávať prácu, ktorú milujú. A sotva sme sa z tejto situácie spamätali (či skôr, priučili sme sa životu v nej), sme konfrontovaní s ešte radikálnejším nebezpečenstvom a bezprostrednejšou bolesťou, ktoré spôsobila vojenská invázia na Ukrajine. No aj keď choroby ani vojny divadelnej tvorbe neprajú, opäť sa raz ukazuje, že i nepriaznivé životné okolnosti môže byť na čosi dobré. Napríklad na prebudenie pocitu solidarity, spolupatričnosti, empatie, otvorenosti voči utrpeniu druhých. Divadelníci sa pri pomoci Ukrajine postavili do prvých radov: hrajú benefičné predstavenia, organizujú charitatívne zbierky, pracujú ako dobrovoľníci na hraniciach, pomáhajú s logistikou a ubytovaním pre utečencov.
Ako svoj tohtoročný príhovor divadelníkom ukončuje Peter Sellars: „Práve teraz je čas na hlbokú obnovu našich myslí, našich zmyslov a predstáv, našich dejín a budúcnosti. Túto prácu však nemôžu robiť izolovaní ľudia, ktorí konajú osamote. Je to práca, ktorú musíme robiť spoločne. Divadlo je pozvánkou, aby sme túto prácu robili spoločne.“
Text: Michaela Mojžišová, Ústav divadelnej a filmovej vedy Centrum vied o umení SAV, v. v. i.
Foto: Katarína Gáliková