Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Monografia Jany Kuzmíkovej

Prvá monografia o kognitívnej literárnej vede

11. 3. 2022 | videné 807-krát

Na slovenský knižný trh sa dostáva nová monografia Jany Kuzmíkovej z Ústavu slovenskej literatúry, v. v. i., Kognitívna literárna veda: teória, experimenty, analýzy (VEDA, 2021), ktorá je v slovenskom prostredí prvou individuálnou monografiou o kognitívnej literárnej vede.

„Kognitívna veda je jednou z interdisciplinárnych vied, ktorá spája výskumy a zistenia humanitných, prírodovedných a technických disciplín a je zameraná na skúmanie mysle a mozgu. Zohľadňuje vedomie aj nevedomie človeka, čiže vnímanie aj cítenie, poznávacie procesy, učenie sa a skúsenosti, pamäť, pozornosť, racionálne aj neracionálne konanie, riešenie problémov, jazyk, obraznosť, tvorivosť a podobne,“ vysvetľuje základný pojem autorka knihy Jana Kuzmíková. Rozvoj kognitívnej literárnej vedy sa vo svete datuje od osemdesiatych rokov 20. storočia.

Autorka monografie predstavuje všeobecný teoreticko-historický prehľad tohto relatívne nového prístupu k skúmaniu literárnosti a literatúry i svoj vlastný experimentálny a analyticko-interpretačný výskum. Ako ďalej konštatuje, jej zámerom je „poukázať na význam a prínos zohľadnenia ľudskej kognície vo výskume literárnej komunikácie a literatúry“. „Literatúra ako text je zložkou literárnej komunikácie, zatiaľ čo skúmanie literárnosti objasňuje aj komunikujúce svety čitateľa a autora, nielen svet textov,“ objasňuje. Na tomto základe sa kognitívna literárna veda venuje trom oblastiam výskumu, ale relatívne prepojeným. „Prvá oblasť sa zaoberá tým, čo je literárna komunikácia, aké sú jej predpoklady, čo je jej cieľom a reálnym výsledkom. V druhej oblasti sa skúma, ako literárna komunikácia prebieha, ako čítame a interpretujeme. Tretie hľadisko rieši, ako sú procesy literárnej komunikácie realizované na neurofyziologickej a telesnej úrovni. Vzhľadom na túto širokospektrálnosť vystupuje kognitívna literárna veda ako vedecká transdisciplína s nepochybným inovatívnym potenciálom,“ rozvíja svoj predmet výskumu J. Kuzmíková.

Monografia v úvodných dvoch kapitolách mapuje hlavné charakteristiky kognitívnej literárnej vedy, predstavuje jej historický vývin i aktuálnu situáciu, jej predmet , členenie, filozofické východiská, program, metodologické plány aj perspektívy.

Druhá časť knihy sa venuje empirickému prieskumu. „Prináša originálnu koncepciu výskumu porozumenia metafore, ktorá spočíva v delení recipientov literárnej metafory na viac racionálnych a viac intuitívnych. Tieto dve skupiny účastníkov experimentov vykazujú kognitívne rozdiely pri vnímaní a riešení literárnych metafor,“ ozrejmuje literárna vedkyňa.

Okrem porozumenia metaforám sa Jana Kuzmíková zaoberá aj celostným vnímaním literatúry, čiže jej recepciou, a pripomína predchádzajúce bádania v tejto oblasti na Slovensku aj v zahraničí. „V šiestej kapitole upozorňujem na zaujímavé neurologické zistenia v súvislosti s kategóriou krásy a naznačujem dôležitú úlohu cítenia v procesoch literárnej komunikácie,“ dokresľuje autorka.

Posledný, štvrtý oddiel knihy zahŕňa kognitívne orientované analytické štúdie. V piatich kapitolách sa možno oboznámiť s funkciou kognitívnych prototypov, čiže základných pojmov, významov a právd v literatúre vzhľadom na jej realistické črty; pochopiť, prečo je cítenie nezanedbateľnou súčasťou čítania a interpretácie; získať prehľad o prototypových príbehoch a ich citových parametroch a napokon v záverečnej jedenástej kapitole možno nájsť príklad, ako sa pri literárnej interpretácii dajú použiť hľadiská a poznatky kognitívnej histórie literatúry a evolučnej teórie literatúry.

Prečo je dôležitý kognitívnovedný náhľad na literárnu komunikáciu? „Aktuálny príklad poskytuje výskum metaforických procesov. Metafory typu ´naša slovanská duša´, ´mierové slovanské srdce´ sú v tomto období cielene používané naprieč sociálnymi sieťami. Je preto vhodné vedieť nielen to, ako takéto kultúrne zakotvené metafory vznikali a ako sa v minulosti používali, k čomu sa dokáže vyjadriť literárna história, ale veda by mala zaznamenať aj to, ako takéto spoločensky citlivé metafory dnes vnímajú rôzne kognitívne typy recipientov,“ vysvetľuje vedkyňa. Podľa nej totiž jestvujú argumenty, že neuvedomované reakcie na metafory ovplyvňujú emočné prežívanie, usudzovanie a dokonca i správanie istých skupín ľudí. V novej monografii o kognitívnej literárnej vede možno nájsť východiskovú metodológiu aj pre takéto široké interdisciplinárne uvažovanie a projekty.   

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Súvisiace články