Aktuality

Výsledky mimoriadnej vlny prieskumu Ako sa máte Slovensko? naznačujú, že väčšina obyvateľov Slovenska je spokojná s doterajšou oficiálnou reakciou Slovenska na vojnu na Ukrajine, ktorá odsúdila útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu. Respondenti najviac schvaľujú humanitárnu pomoc a prijímanie utečencov, ale prevahu podporovateľov má i zákaz šírenia ruskej propagandy o vojne na Ukrajine a tvrdé sankcie proti Rusku. Viac ako polovica respondentov je presvedčená, že členstvo v NATO v súčasnosti prispieva k našej bezpečnosti.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i., a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Doteraz zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a šesťkrát v roku 2021.

Mimoriadna vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila od 25. februára do 1. marca 2022. Vojna na Ukrajine sa začala v skorých ranných hodinách 24. februára inváziou ruských vojsk na Ukrajinu. Od začiatku invázie boli hlásené útoky na vojenské i nevojenské ciele a civilné obete. Väčšina západného sveta, ako aj Európska únia odsúdili ruskú agresiu a zaviedli tvrdé ekonomické sankcie. Na Slovensko začali prúdiť tisíce vojnových utečencov z územia Ukrajiny.

Slovenská verejnosť podporuje reakciu štátu na vojnu na Ukrajine

Veľká väčšina respondentov (78,2 %) schvaľuje oficiálnu reakciu Slovenska, ktorá odsúdila útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu. Plne ju schvaľuje 42 percent respondentov, 22,4 percenta ju schvaľuje s menšími výhradami, s väčšími výhradami ju schvaľuje 13,8 percenta a neschvaľuje ju 21,8 percenta respondentov.

Najviac podporovanou reakciou Slovenska na útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu je vyslanie humanitárnej pomoci (podporuje 77,8 % respondentov) a prijatie utečencov z oblasti vojnového konfliktu (podporuje 74,6 % respondentov). Respondenti tiež viac podporujú ako nepodporujú zákaz šírenia ruskej propagandy o vojne na Ukrajine, zavedenie tvrdých sankcií proti Rusku a tesne aj obmedzenie vydávania víz a prítomnosti ruských občanov na Slovensku. Naopak, menšiu podporu má dodávka zbraní a vojenskej techniky ukrajinskej armáde, prerušenie diplomatických stykov s Ruskom a odmietnutie účasti ruských športovcov na vrcholných podujatiach.                                

Odpovede respondentov sa výrazne líšia podľa toho, ako sa stavajú k členstvu Slovenska v NATO. Respondenti, ktorí s členstvom v NATO nesúhlasia, sú menej často za vyslanie humanitárnej pomoci (63 %) a prijatie utečencov z oblasti vojnového konfliktu (58,6 %). Kým zavedenie tvrdých sankcií proti Rusku podporuje 70,2 percenta respondentov, ktorí s našim členstvom v NATO súhlasia, medzi odporcami členstva v NATO je to len 13,7 percenta.    

So zavedením prísnych sankcií proti Rusku, aj ak by to malo znížiť našu životnú úroveň, súhlasí 32,8 percenta respondentov, nesúhlasí 33,1 percenta a nevie odpovedať 34,1 percenta respondentov.

NATO, vojna na Ukrajine a Slovensko

Viac ako polovica respondentov (53,1 %) je presvedčená, že členstvo v NATO v súčasnosti prispieva k našej bezpečnosti, opačný názor má 29,1 percenta respondentov a 17,8 percenta respondentov sa k tejto otázke nevie vyjadriť.

S tým, aby nám vojaci NATO pomáhali s ochranou našej východnej hranice, súhlasí 48,3 percenta respondentov, nesúhlasí s tým 27,8 percenta respondentov a 23,9 percenta respondentov nevedelo na túto otázku odpovedať.

V súčasnosti schvaľuje členstvo Slovenska v NATO 54,5 percenta respondentov. Vojna na Ukrajine zmenila postoj respondentov k členstvu Slovenska v NATO nasledovne: 42,9 percenta odpovedalo, že vždy boli za členstvo v NATO a schvaľujú ho aj dnes, 11,6 percenta respondentov nebolo za členstvo v NATO, ale dnes ho schvaľujú, deväť percent respondentov bolo za členstvo v NATO, ale dnes ho neschvaľuje a 36,5 percenta nebola za členstvo v NATO a neschvaľuje ho ani dnes.

Na otázku V súvislosti s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou sa i v našej verejnosti diskutuje o geopolitickom zaradení Slovenska, o tom, ako by sme sa mali vo svete orientovať, odpovedalo 37,3 percenta respondentov, že by malo vždy alebo skôr stáť na strane Západu (EÚ a NATO), 47,1 percenta odpovedalo, že by sa malo usilovať o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom, 7,4 percenta, že by malo skôr alebo vždy stáť na strane Ruska a „iné“ odpovedalo 8,2 percenta respondentov. Na stranu Západu sa najviac prikláňajú mladší respondenti, respondenti z Bratislavského kraja a vysokoškolsky vzdelaní respondenti.

„Pokladám za mimoriadne dôležité, že v tejto krízovej situácii slovenská verejnosť výrazne väčšinovo súhlasí s postojom štátu k vojne na Ukrajine. Ukazuje sa tiež, že pre väčšinu spoločnosti je NATO skôr zárukou bezpečnosti ako strašiakom,“ vysvetľuje Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i.

„Napriek tomu však takmer polovica respondentov zastáva názor, že Slovensko by sa malo usilovať o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom.  Respondenti tiež nie sú  jednoznačne vyhranení, pokiaľ ide o podporu tvrdých sankcií voči Rusku za cenu dôsledkov na našu životnú úroveň,“ dodáva Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.

„Oceňujeme veľmi jasnú a konzistentnú komunikáciu a postoj všetkých štátnych predstaviteľov ku konfliktu na Ukrajine. Z dát však vyplýva, že aj napriek realite vojenského útoku na našu susednú krajinu, len tesná nadpolovičná väčšina ľudí na Slovensku podporuje naše členstvo v štruktúrach NATO. Preto štát nesmie poľaviť v strategickej komunikácii, treba ďalej jasne vysvetľovať dôvody, prečo sú náš postoj ku konfliktu a členstvo v NATO dôležité pre bezpečnosť Slovenska. A to naprieč všetkými regiónmi, najmä so staršími obyvateľmi,“ uzatvára Michaela Benedigová z agentúry Seesame.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke prieskumu.

Spracovala: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame

Foto: TASR/Jana Ďurašková