Aktuality

Jedným z cieľov Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede, ktorý si dnes pripomíname, je upozorniť na dôležitosť vytvárania pracovných či sociálnych podmienok, ktoré umožnia ženám venovať sa kariére vo vede, najmä v tzv. STEM odboroch (science, technology, engineering, mathematics). Dr. Céline Merlet je úspešná vedkyňa, ktorá pracuje v laboratóriu CIRIMAT na Universite Pail Sabatier v Toulouse vo Francúzsku, kde sa venuje vývoju hybridných modelov popisujúcich materiály uchovávajúce energiu. V roku 2021 získala PRACE Ada Lovelace Award for HPC¹. Je tiež aktívna v združení „Femmes & Sciences“, ktoré podporuje ženy vo vede a technike. 

• Kedy a ako ste zistili, že chcete byť vedkyňou?

Keď som bola tínedžerkou, chcela som byť veterinárkou. Začala som študovať veterinárne lekárstvo, ale počas štúdia som zistila, že ma viac lákajú iné vedné disciplíny ako napríklad chémia a informatika. A tak som zmenila odbor a prihlásila sa na štúdium chemického inžinierstva v Paríži (Chimie ParisTech).

• Kto alebo čo vás inšpirovalo k štúdiu v oblasti STEM?

Počas môjho trojročného štúdia chemického inžinierstva sme mali možnosť pracovať na výskumných projektoch v laboratóriách. Strávila som tri týždne v skupine prof. Mathieu Salanne na Sorbonne Université a uvedomila som si, že simulácie molekúl sú to, čo chcem robiť. Venovala som sa simuláciám roztavených solí a ich aplikáciám v oblasti energetiky (soli ako NaCl, teda kuchynská soľ, kvapalná pri vysokých teplotách). Počítačové simulácie javov dôležitých pre pochopenie a zdokonalenie materiálov/zariadení bolo také zábavné, že som sa rozhodla pokračovať v tomto smere.

• Podporovala vás rodina, priatelia a učitelia v rozhodnutí študovať predmety z oblasti STEM?

Moja rodina ma veľmi podporovala a mám pocit, že by to tak bolo pri akejkoľvek téme. Moji rodičia chceli, aby sme mohli robiť to, čo nás baví. Podporili ma aj moji učitelia. Pri prechode z biológie na chémiu som mala trochu obavy, keďže som si seba dlho predstavovala ako veterinárku, takže diskusie s mojimi učiteľmi mi naozaj veľmi pomohli.

• Čo skúmate v súčasnosti?

Môj výskum sa zameriava na rozhranie medzi pevnými a kvapalnými látkami v elektrochemických systémoch, zvyčajne pre systémy na uskladnenie energie ako batérie (používané v laptopoch, smartfónoch, atď.) a superkondenzátory (veľkokapacitné kondenzátory – zásobníky energie používané napríklad v štart-stop systémoch a pri rekuperačnom brzdení). Používam počítačové vedy na simulácie fenoménov odohrávajúcich sa na molekulovej úrovni v póroch o veľkosti nanometrov, teda v otvoroch okolo miliardtiny metra. Na obrázku, ktorý je výstupom počítačovej simulácie, vidíme molekuly rozpúšťadla a ióny (nabité molekuly) zelenej, modrej a červenej farby v spomínaných póroch uhlíkového materiálu čiernej farby.

•  Čo by ste odkázali dievčatám, ktoré by sa chceli venovať STEM oblastiam, no váhajú vstúpiť do oblasti, kde sú ženy nedostatočne zastúpené?

Ak sú ženy v niektorých predmetoch STEM nedostatočne zastúpené, je to, bohužiaľ, spôsobené spoločenskou zaujatosťou, ale vôbec nie ich kompetenciami či zručnosťami. Každý by mal mať možnosť robiť to, čo sa mu páči, bez obáv z rodových hľadísk.

Spracovala: Lucia Demovičová a Halyna Hyryavets, CSČ SAV, v. v. i.

Foto: Françoise Viala

____________________

¹ PRACE Ada Lovelace Award udeľuje každoročne Partnerstvo pre pokročilé počítane v Európe (Partnership for Adnvaced Computing in Europe, PRACE) už od roku 2016 vedkyni, ktorá mimoriadne prispieva a ovplyvňuje HPC v Európe a vo svete a slúži ako vzor pre ženy, ktoré sú na začiatku svojej vedeckej kariéry. Cena je pomenovaná po grófke Lovelace, britskej matematičke, ktorá žila v 19. storočí a okrem iného detailne opísala fungovanie „analytického stroja“ – mechanického počítača, navrhnutého anglickým polyhistorom Charlesom Babbageom. Medzi jej poznámkami k analytickému stroju bol aj algoritmus na výpočet Bernoulliho čísiel, ktorý býva považovaný za prvý publikovaný algoritmus spracovateľný počítačom, vďaka čomu býva Ada Lovelace uvádzaná ako prvá počítačová programátorka.