Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality

Biela ruža položená na jednom z náhrobkov na pamiatku obetí holokaustu pri pamätníku zavraždených Židov v Európe, v Berlíne

Pripomíname si Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

27. 1. 2022 | zhliadnuté 550-krát

Dnes 27. januára si pripomíname obete holokaustu. Tento medzinárodný pamätný deň vznikol na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN v roku 2005 a svet si počas neho každoročne pripomína šesť miliónov Židov zavraždených počas holokaustu, ako aj ďalšie obete nacizmu.

Dátum symbolicky odkazuje na 27. január 1945, keď jednotky sovietskej armády oslobodili nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz. Len v tomto tábore nacisti zavraždili približne 1 milión Židov a ich obeťami sa tu stali aj tisíce Rómov a ďalších prenasledovaných.

Holokaust bol štátnym aparátom organizovanou perzekúciou a genocídou, ktorú spáchal režim nacistického Nemecka a s ním kolaborujúce režimy. Nemeckí nacisti systematicky prenasledovali židovské obyvateľstvo od svojho nástupu k moci v roku 1933, postupne obmedzovali práva Židov a zbavovali ich majetku. Svoju antisemitskú, rasistickú politiku aplikovali aj na okupovaných územiach. Po útoku na Sovietsky zväz v roku 1941 pristúpili nacisti a ich kolaboranti k masovým popravám židovského obyvateľstva – vrátane žien, detí a starých ľudí – streľbou. O niečo neskôr pristúpili k masovému vraždeniu Židov v plynových komorách vyhladzovacích táborov, vybudovaných na tento účel.

Holokaust na Slovensku

Obeťami holokaustu sa stali aj Židia žijúci na území dnešného Slovenska. To bolo v rokoch 1938 až 1945 rozdelené medzi vtedajší Slovenský štát (Slovenskú republiku), Maďarské kráľovstvo a malé územie (Devín a Petržalku), ktoré okupovalo nacistické Nemecko.

Režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), ktorý vládol na území Slovenska od októbra 1938 do jari 1945, systematicky prenasledoval židovské obyvateľstvo, zbavoval ho jeho občianskych a ľudských práv a v rozsiahlom arizačnom procese nútene vyvlastnil všetky druhy majetku Židov. Keď tvrdé protižidovské opatrenia vyústili v roku 1941 do stavu, že približne dve tretiny Židov už nemali ako získať obživu, pristúpil ľudácky režim k deportáciám Židov do nemeckých koncentračných a vyhladzovacích táborov, ktoré sa po dohode s Treťou ríšou začali 25. marca 1942 a trvali do 20. októbra toho istého roku. V priebehu tejto tzv. prvej vlny deportácií vyviezli zo Slovenska takmer 58-tisíc osôb. Za každého deportovaného zaplatila vtedajšia slovenská vláda nacistickému Nemecku 500 ríšskych mariek. Druhá vlna deportácií, počas ktorej vyviezli ďalšie tisíce obetí, sa začala po okupácii Slovenska nemeckými jednotkami v septembri 1944 a trvala do konca marca 1945. Mnohých Židov v priebehu okupácie zavraždili nacisti a ich slovenskí kolaboranti priamo na území Slovenska.

K prenasledovaniu Židov dochádzalo aj na územiach, ktoré pripadli v novembri 1938 Maďarsku, kde sa tiež prijímali rôzne protižidovské právne normy a nariadenia. K deportáciám Židov z tohto územia došlo po okupácii Maďarska na jar 1944.

Holokaust tragicky poznačil aj malé územie dnešného Slovenska, konkrétne  Petržalku, ktorá bola v rokoch 1938 – 1945 priamo súčasťou nacistického Nemecka. Na území Petržalky (dobovo nazývanej nemecky Engerau) totiž existoval od decembra 1944 pracovný tábor, v ktorom vykonávalo otrockú prácu asi 1 700 Židov. Niekoľko sto z nich tu zahynulo.

Celkový počet obetí holokaustu z územia ľudáckeho slovenského štátu sa odhaduje na 70-tisíc osôb, a pokiaľ ide o územie dnešného Slovenska, hovoríme o približne 105-tisíc obetiach.

Text: Ján Hlavinka, Historický ústav SAV, v. v. i.

Foto: TASR/AP

Súvisiace články