Čo ponúkame - Najlepšie výsledky

Monografia Dagmar Smrekovej o odpúšťaní vychádza z presvedčenia, že odpustenie má nielen náboženský, ale aj svoj vlastný filozofický príbeh. Zámer a metodický postup naznačuje už samotný jej názov: odlíšiť filozofické chápanie odpustenia od jeho náboženského/teologického ponímania, ale aj od jeho bežného používania v každodennom ľudskom kontakte (kde máme často do činenia s významami, ktoré skutočné odpustenie len imitujú). Prednosťou filozofickej optiky je nielen zviditeľnenie „príbehovosti“ pojmu odpustenia na priereze dejín filozofie, ale najmä možnosť rozkrývať v skúmanom pojme jeho sémantickú viacrozmernosť, a tým aj jeho vnútornú protirečivosť, ambiguitu, tenzie, ktoré sú v ňom obsiahnuté a ktoré spochybňujú možnosť dospieť k jednoznačným definíciám. Tento prístup zároveň núti vyjasniť vzťah odpustenia s pojmami, ktoré sú s ním spriaznené ako vina, trest, ospravedlnenie, zmierenie, dar, a napokon nabáda aj na konfrontovanie odpustenia s neodpustiteľným, reprezentovaným absurdnou skúsenosťou holokaustu. Kritické čítanie a komparácia reprezentatívnych filozofických koncepcií vedie autorku k hľadaniu odpovedí na filozoficky relevantné a z existenciálneho hľadiska kľúčové otázky: čo je to odpustenie? Kde má svoj pôvod? Odpúšťame vinu alebo vinníkovi? Má odpustenie svoj zmysel v sebe alebo sa vzťahuje na iné ciele (napríklad na spoločenské zmierenie)? Kto má právo odpustiť kam až siaha ľudská moc odpúšťať a kde sú jej limity? Hľadanie odpovedí na tieto a ďalšie otázky je názorným príkladom toho, že filozofia sa môže stať „praktickou“, t. j. že výsostne teoretické reflexie môžu ponúknuť námety užitočné aj pre každodenný život.