Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality - Tlačové správy

Titulný obrázok

Slovenská akadémia vied si pripomína 100 rokov od smrti Ernesta Denisa

25. 1. 2021 | zhliadnuté 47-krát

Francúzsky historik a slavista Ernest Denis (1849 – 1921) je dnes pre širokú verejnosť na Slovensku takmer zabudnutou osobnosťou. Výraznou mierou však prispel k poznaniu Slovákov v zahraničí a stál aj pri zrode prvej Československej republiky. Pri príležitosti 100. výročia jeho smrti si jeho vedecký prínos pre Slovensko pripomínajú aj vedci zo Slovenskej akadémie vied.

Ernest Denis bol v prvom rade vedcom, až potom angažovaným intelektuálom a politikom. Slovákov vnímal ako súčasť veľkého slovanského sveta. „Ernest Denis ako jeden z prvých vedcov priviedol na európsku scénu Slovákov a ich problémy. Slovensko predstavil ako krajinu s veľmi húževnatými a pracovitými ľuďmi, ktorá stojí za to, aby si ju Európa všimla. Ako francúzsky propagátor spojenia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte zohral nezanedbateľnú úlohu pri tomto oslobodzovacom procese,“ zdôrazňuje predseda SAV Pavol Šajgalík.  

Vzťah Ernesta Denisa k českému a slovenskému národu sa začal formovať už počas  postgraduálneho štúdia v Prahe v rokoch 1872 – 1875, kedy si okrem češtiny postupne osvojil viaceré slovanské jazyky. „Zbieral materiály k dizertácii Hus a husitská vojna, ktorú obhájil v roku 1878 na Sorbonne. Prednášal na univerzitách v Bordeaux a v Grenobli, od roku 1905 bol riadnym profesorom najnovších a súčasných dejín na Sorbonne v Paríži,“ spresňuje Bohumila Ferenčuhová z Historického ústavu SAV.

Slavistika – lingvistická, literárna, etnografická a historická sa v tomto čase začala pestovať ako uznávaný vedecký odbor. Francúzsku tretiu republiku (1870 – 1940) nazývali aj „republikou profesorov“ a vplyv vedy bol aj v politike nemalý.  

Ernest Denis do svojho záujmu o históriu, kultúru a  jazyky slovanských národov zahrnul aj Slovákov a postavenie slovenčiny. „Vďaka nemu sa v prostredí francúzskych slavistov na univerzite Sorbonne a jej prostredníctvom aj v širšom kontexte západoeurópskej slavistiky prezentovali informácie o jazykovej a literárnej histórii Slovákov, o spojení slovenčiny s češtinou, ale aj o otázke samostatného slovenského jazyka,“ hovorí Gabriela Múcsková z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV a dodáva že aj jeho zásluhou sa do univerzitných prednášok a do publikácie Hanuša Jelínka o českej literatúre dostali mená viacerých slovenských autorov. „Vďaka jeho podnetu vznikla už v roku 1913 na pôde univerzity aj dizertačná práca o osobnosti Ľudovíta Štúra (Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti), ktorú pod jeho vedením vypracovala a neskôr vydala Helena Turcerová-Devečková,“ spresňuje jazykovedkyňa.

Úspešné dielo Ernesta Denisa z rokov 1916 – 1917 La question d’Autriche. Les Slovaques, (Otázka Rakúska. Slováci) bolo prvou vedeckou monografiou o Slovákoch vo francúzštine a bola chápaná ako propagácia spojenia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte. „V prvej časti knihy venoval Denis pozornosť Rakúsku a zdôraznil možnosť likvidácie monarchie, ktorá nebola národným štátom. Prejavil kritický postoj k dynastii Habsburgovcov, najmä Františkovi Jozefovi I., ktorý mal možnosť urobiť reformy, ale zlyhal a zle sa odmenil národnostiam za ich lojalitu. Denis venoval pozornosť Slovákom v dejinách, podčiarkol ich odhodlanie, výdrž a fakt, že Slováci boli pôvodcami myšlienky slovanskej vzájomnosti,“ vysvetľuje historička.

Po vzniku Československej republiky sa Ernestovi Denisovi dostalo náležitého uznania a ocenenia. Československo navštívil v roku 1920, jeho pobyt skrátila choroba, ktorej podľahol 4. januára 1921.

Pamiatku Ernesta Denisa si dnes pri jeho hrobe v Sceaux pri Paríži uctili aj veľvyslanec SR Igor Slobodník, veľvyslanec ČR Michal Fleischmann, ako aj primátor mesta Philippe Laurent.

Foto: Xénia Malá, Veľvyslanectvo SR v Paríži