Tlačové správy

Konšpiračné presvedčenia boli pôvodne skúmané ako kognitívne fenomény spojené napríklad s nedostatkami analytického či vedeckého myslenia alebo v súvislosti s potrebou človeka hľadať štruktúru v okolitom svete. V uplynulej dobe venujú výskumníci čoraz viac pozornosti štrukturálnym faktorom, ako napríklad kvalita demokratických inštitúcii a ich dôveryhodnosť, socioekonomické nerovnosti, korupcia, pomalší ekonomický rozvoj či nízky HDP. Výskumníčky Slovenskej akadémie vied sa bližšie pozreli na to, prečo je dôležité brať do úvahy aj takéto ukazovatele.

„Pretože nám naznačujú, že ochranné sociálne normy a celé spoločnosti nefungujú správne. Ak ľudia vnímajú kvalitu demokracie vo svojej krajine ako zlú, nedôverujú práve tým inštitúciám, ktoré ich majú chrániť, vnímajú vysokú korupciu a sociálnu nerovnosť, zvyšuje to ich podozrievavosť voči úmyslom elít. A je to prirodzené. V nepriaznivom a negatívne vnímanom sociálnom prostredí sú šance, že znevýhodnených ľudí elity ohrozia, jednoducho vyššie. Za takýchto podmienok sa konšpiračné presvedčenia nejavia ako nedostatok racionality jednotlivcov, ale skôr ako ich prirodzená reakcia na ohrozujúcu realitu,“ povedala Magdaléna Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. 

Jedným z takýchto faktorov, ktoré navodzujú pocit, že elity sa snažia oklamať a ublížiť ľuďom na nižších spoločenských priečkach, je prežívaná finančná neistota. Z hľadiska finančne ohrozených ľudí, skrytým motívom elít je profitovať zo spôsobených sociálnych problémov, ako sú napríklad vojny, ekonomické krízy alebo vysoká nezamestnanosť.

„Proces obviňovania elít oslabuje dôveru voči inštitúciám, elitám a establišmentu, keďže sú v celom príbehu vnímaní ako spolupáchatelia sprisahania a zneužívania obyčajných ľudí. Preto osoby, ktoré žijú v nepriaznivých životných podmienkach – napríklad kvôli tomu, že zažívajú permanentnú finančnú neistotou, alebo v ich krajine verejne inštitúcie zlyhávajú – môžu prejavovať viac antiestablišmentových postojov a viac nedôvery voči elitám, ktoré považujú za zodpovedné za svoju situáciu  a stav krajiny,“ tvrdí Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. 

Dôvera alebo skôr nedôvera má osobitné a významné miesto medzi faktormi spojenými s podporou konšpiračných presvedčení. Viaceré štúdie potvrdzujú, že nízka dôvera v inštitúcie nielen že je systematicky spojená so zvýšenou podporou takýchto presvedčení, ale predovšetkým sa ukazuje, že by mohla byť mechanizmom, ktorý spája prežívanú finančnú neistotu s konšpiračnými presvedčeniami. V atmosfére rozšírenej nedôvery konšpiračné presvedčenia prekvitajú najmä medzi tými, ktorí veria, že majú dôvod cítiť sa znevýhodnení a vykorisťovaní. Ak ľudia majú pocit, že normy sú sústavne porušované a inštitúcie ich dostatočne nechránia, má zmysel byť ostražití.

„Práve preto sme sa v našom výskume rozhodli sústrediť na úlohu prežívanej finančnej neistoty a inštitucionálnej dôvery v procese podporovania konšpiračných presvedčení. V našej štúdii publikovanej pred nedávnom v časopise British Journal of Social Psychology sme zistili, že ľudia ktorí sa nachádzajú v ekonomických ťažkostiach, často menej dôverujú vláde a inštitúciám, a tak sú náchylnejší viac dôverovať konšpiračným teóriám. Čo je dôležité, naše výsledky platia nielen na Slovensku, ale vo všeobecnosti v celom európskom kontexte. To naznačuje, že sa jedná o jeden zo všeobecných, univerzálnych mechanizmov, ktoré zodpovedajú za náchylnosť ku konšpiračným presvedčeniam,“ zhodli sa výskumníčky.

​Štúdia naznačuje, že skúmanie štrukturálnych a kognitívnych faktorov, ktoré stoja za zvýšenou podporou konšpiračných presvedčení, je mimoriadne dôležité. Ich pochopenie sa môže čoskoro stať nevyhnutné pre ochranu spoločnosti a jej najzraniteľnejších členov pred konšpiračnými presvedčeniami.

Viac informácií TU

Foto: unsplash.com/Alexa Shutea