Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Tlačové správy

Ilustračná snímka TASR/Martina Kriková

Geografi SAV skúmali pohyb ľudí vo veľkomeste a jeho okolí

19. 12. 2023 | videné 121-krát

Fenomén poklesu interakcií s narastajúcou vzdialenosťou (tzv. distance decay) dlhodobo priťahuje pozornosť výskumníkov v rôznych oblastiach, vrátane dopravných štúdií, územného plánovania a urbánnej geografie. Doposiaľ nepoznáme uspokojivé odpovede na základné otázky ako napríklad, na akú vzdialenosť ľudia dochádzajú v rámci mesta, aby dosiahli rôzne ciele? Existujú potenciálne významné rozdiely medzi rôznymi typmi cieľov? Štúdia geografov Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského sa pokúša aspoň čiastočne odpovedať na uvedené otázky prostredníctvom analýzy priestorovej diferenciácie „odporu vzdialenosti“ na pohyb v mestskom priestore.

„V štúdii využívame signalizačné údaje od troch najväčších mobilných operátorov na Slovensku a prezentujeme originálny spôsob ich spracovania do O-D matice na úrovni buniek populačného gridu 1x1 km. Kľúčovou súčasťou metodiky bola najmä konštrukcia algoritmov pre extrahovanie pravidelnej nočnej a dennej lokality individuálnych užívateľov mobilnej siete. Pospájaním nočnej a dennej lokality sme dostali odhadované dochádzkové vektory, ktoré sme premietli do cestnej siete a na princípe najrýchlejšej trajektórie sme odhadli prekonanú vzdialenosť. Takto pripravené údaje umožnili vypočítať intenzitu interakcií a zhodnotiť charakter jej poklesu s narastajúcou vzdialenosťou,“ vysvetľuje Martin Šveda z Geografického ústavu SAV, v. v. i.

Výsledky ukazujú priebeh „odporu“ vzdialenosti v najväčšom počte buniek mestského gridu. Lokalizované sú najmä po obvode širšieho centra a na mestských sídliskách. Centrálne časti mesta zaznamenali malý alebo dokonca žiadny pokles v intenzite interakcií s narastajúcou vzdialenosťou.

„Výsledný priestorový obraz vytvára neočakávané výsledky a naznačuje, že odpor vzdialenosti narastá od centra mesta k jeho okrajom. Na približne 470-tisíc mobilných zariadeniach lokalizovaných v hlavnom meste dokumentujeme, že vzdialenosť nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje intenzitu interakcie. Dôležitá je aj poloha destinácie a jej celková atraktívnosť,“ dodal Martin Šveda.

Zistenia sú blízke Newlingovej teórii, ktorý v roku 1969 zistil, že v pokročilom štádiu rozvoja má oblasť bezprostredne susediaca s centrom mesta nižšiu hustotu obyvateľstva, ktorá sa v určitej vzdialenosti zvyšuje a vytvára „kráter“ na krivke gradientu hustoty. Či ide o univerzálny jav, alebo len o špecifickú funkčnú štruktúru skúmaného mesta, bude predmetom ďalšieho výskumu. Každopádne, údaje z mobilnej siete umožnili pohľad na vnútromestskú mobilitu v rozsahu a mierke, ktorý nedokážeme dosiahnuť konvenčnými zdrojmi údajov.