Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Tlačové správy

Ilustračná snímka. Predstavenie komunitného domu v rámci projektu Budujeme nádej na Luníku IX na rómskom sídlisku Luník IX v Košiciach 7. októbra 2022. Ide o vzorový rodinný dom s komunitným centrom, ktorý realizuje sociálny podnik Košického samosprávneho kraja (KSK) s ľuďmi z Luníka IX, ktorí tu pracujú na pozíciách ako pomocní pracovníci. Nasledovať budú ďalšie svojpomocné výstavby rodinných domov. Foto: TASR/František Iván

Na dosiahnutie spoločenských zmien potrebujú Rómovia a Rómky nerómskych spojencov

18. 11. 2022 | zhliadnuté 13-krát

Vzájomný kontakt rómskeho a nerómskeho obyvateľstva zmierňuje postoje majority voči Rómom a Rómkam, predovšetkým v krajinách, kde sú negatívne názory na rómsku minoritu rozšírenejšie. Medziskupinový kontakt zároveň povzbudzuje Rómov a Rómky k aktivizmu. Aj takéto výsledky priniesol medzinárodný projekt ENGAGE zameraný na diskrimináciu rómskej populácie v Európe, v rámci ktorého sa v stredu 16. novembra 2022 uskutočnila záverečná online konferencia. Tím sociálnych psychológov zo Slovenskej akadémie vied a odborníkov z partnerských organizácií z Maďarska a Španielska skúmal problematiku protirómskeho rasizmu a ľahostajnosť príslušníkov nerómskej väčšiny. Výsledkom ich úsilia je aj interaktívny súbor nástrojov a metodika na zvýšenie zapojenia Rómov a Rómok a podporu nerómskeho spojenectva.

Projekt ENGAGEVyužitie kontaktných intervencií na podporu angažovanosti a mobilizácie pre sociálnu zmenu vychádzal z predpokladu, že protirómsky rasizmus a nepriateľský normatívny politický kontext vytvárajú prekážky pre inklúziu Rómov a sociálnu angažovanosť obyvateľstva.

„Našimi cieľmi bolo prispieť k riešeniu problematiky protirómskeho rasizmu a ľahostajnosti medzi nerómskou väčšinou, zvýšiť zapojenie Rómov a Rómiek a preskúmať, ako je možné mobilizovať aj nerómsku časť obyvateľstva ako spojencov pre uskutočnenie spoločenských zmien v tejto oblasti,“ vysvetľuje koordinátorka projektu za Slovensko Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i., (ÚVSK SAV, v. v. i.).

Medzinárodný výskumný kolektív hodnotil existujúce kontaktné intervenčné programy a identifikoval príklady dobrej praxe. Analyzoval tiež údaje z veľkých európskych prieskumov (Eurobarometer, Európska sociálna sonda) a uskutočnil rozhovory s rómskymi aktivistami a aktivistkami. Odborníčky a odborníci okrem toho na Slovensku zrealizovali prieskum na reprezentatívnej vzorke Rómov a Rómok s cieľom zistiť, aké faktory prispievajú k ich ochote zapojiť sa do sociálnych hnutí alebo aktivít za rovnosť práv.

„Viac ako 80 percent respondentov vyjadrilo silné pocity nespravodlivosti súvisiace s postavením Rómov v slovenskej spoločnosti. Viac ako polovica respondentov mala tendenciu veriť v to, že rómska menšina sa ako skupina dokáže efektívne zapojiť do aktivít na zlepšenie svojho postavenia v spoločnosti. Čím bola táto vnímaná ´skupinová sebaúčinnosť´ vyššia a čím viac nespravodlivosti respondenti vnímali, tým bolo pravdepodobnejšie, že sa rozhodnú zapojiť do takýchto kolektívnych aktivít,“ spresnila sociálna psychologička.

Experimentálne štúdie uskutočnené v Španielsku a Maďarsku priniesli poznatky súvisiace s významom spojenectva nerómskej časti obyvateľstva. „Keď Nerómovia veria, že dokážu priniesť zmenu v spoločnosti, vedie to k ich vyššej mobilizácii v aktivitách zameraných na obranu práv Rómov. Dôležité je aj uznanie a zviditeľnenie existujúcej sociálno-ekonomickej nerovnosti a diskriminácie Rómov,“ zdôrazňuje vedkyňa.

Viaceré zaujímavé výsledky priniesla aj analýza rozhovorov s rómskymi aktivistami a aktivistkami zo Slovenska, Maďarska a Španielska.

Mimovládne organizácie v týchto krajinách zohrávali kľúčovú úlohu v aktivizme, čelili však aj problémom súvisiacim s finančnou a personálnou nestabilitou. Za hlavné prekážky aktivizmu respondenti označili najmä paternalistické postoje majoritnej časti spoločnosti; nízke zastúpenie Rómov a Rómok vo verejnom živote; slabé povedomie o rómskej histórii, kultúre a identite. Ako kľúčové nositeľky spoločenských zmien identifikovali rómske ženy. Spojenectvo Nerómov však vnímali ako nevyhnutnú súčasť spoločenských zmien,“ zhrnula B. Lášticová.

Projektové konzorcium koordinovala Univerzita Loránda Eötvösa (Maďarsko) s partnermi z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i., (Slovensko), Centra pre výskum migrácie a medzikultúrnych vzťahov Univerzity Almería (Španielsko) a Neformálnej rómskej vzdelávacej nadácie Uccu (Maďarsko). Výskum bol financovaný z programu Európskej únie pre práva, rovnosť a občianstvo (REC) (2014 – 2020) (č. grantu 963122 — ENGAGE — REC-AG-2020 / REC-RDIS-DISC-AG-2020).

Viac informácií o tom, ako spojenectvo nerómskeho obyvateľstva vnímajú samotní rómski aktivisti zo Slovenska, Španielska a Maďarska prináša aj krátke video.

O výsledkoch projektu sa dočítate aj na tejto stránke