Mokrade zadržiavajú obrovské množstvá skleníkových plynov, na svete ich však ubúda
Mokrade patria k najpestrejším, no zároveň aj k najohrozenejším typom ekosystémov. Viaže sa na ne množstvo vzácnych a ohrozených druhov a poskytujú rad ekosystémových služieb prospešných pre celé ľudstvo. Napriek tomu ich počty ubúdajú, a to aj na Slovensku. Dôležitosť a potrebu ich ochrany si každoročne pripomíname 2. februára počas Svetového dňa mokradí.
Mokrade majú mnoho podôb, na Slovensku sa vyskytujú predovšetkým riečne nivy, močiare, rašeliniská a slatiny. Sú zdrojom pitnej a úžitkovej vody, potravy, podporujú biodiverzitu, zabezpečujú ochranu pred povodňami a eróziou. Ich neoceniteľný význam vyzdvihujú aj vedkyne z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i (ÚKE SAV, v. v. i.).
„Z hľadiska ochrany klímy sú mokrade veľmi dôležité. Sú hlavnou zásobárňou vody na Zemi, pôsobia ako špongie, ktoré dokážu pohltiť veľké množstvo vody. V čase nadbytku ju zachytávajú a v čase núdze zas uvoľňujú,“ vysvetľuje riaditeľka ÚKE SAV, v. v. i., Zita Izakovičová.
Aj napriek tomu, že mokrade pokrývajú len malú časť planéty, významnou mierou sa podieľajú na zachytávaní uhlíka. „Mokrade dokážu zadržať neuveriteľných 30 percent skleníkových plynov, viac ako dažďové pralesy. Okrem toho sú prírodnými vodnými filtrami. Vo svojich pôdach zachytávajú znečisťujúce látky, ako je fosfor a ťažké kovy, transformujú tiež rozpustený dusík na plynný dusík,“ zdôrazňuje Viktória Miklósová z ÚKE SAV, v. v. i., a dodáva, že mokrade rozkladajú aj suspendované pevné látky, ako sú listy a živočíšny odpad, čím neutralizujú škodlivé baktérie.
Aj napriek týmto prínosom sú mokrade pod neustálym antropogénnym tlakom. Od roku 1900 na svete ubudla viac ako polovica svetových mokradí. Za posledných 50 rokov sa ich nenávratne stratilo viac ako 35 percent. Medzi najväčšie hrozby, ktorým tieto prírodné oblasti čelia, patrí aj budovanie priehrad, intenzívne poľnohospodárstvo či rozvoj urbanizácie.
Drastický úbytok a degradácia mokradí prebiehali v uplynulom storočí aj na Slovensku. Podľa štatistík zostalo z pôvodnej rozlohy rašelinísk na Slovensku už len menej ako 10 percent. Jedným z najčastejších dôvodov bola ich premena na poľnohospodárske pôdy. Výrazné škody vznikli aj v dôsledku meliorácie, úpravy tokov alebo ťažby nerastných surovín.
Degradácia týchto cenných ekosystémov vyvolala nevyhnutnú potrebu ich ochrany. Pred viac ako 40 rokmi, 2. februára 1971, bol podpísaný Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, známy aj ako Ramsarský dohovor. Touto zmluvou je dnes celosvetovo chránených viac ako 476 000 akrov mokradí medzinárodného významu.
Na Slovensku v súčasnosti evidujeme 22 medzinárodne významných lokalít, z toho 14 ako ramsarské lokality: Parížske močiare (nachádzajúce sa medzi obcami Gbelce a Nová Vieska v okrese Nové Zámky); Šúr; Senné – rybníky; Dunajské luhy; Niva Moravy; Latorica; Alúvium Rudavy; Mokrade Turca; Poiplie; Mokrade Oravskej kotliny; rieka Orava a jej prítoky; Domica; Tisa; Jaskyne Demänovskej doliny. Okrem toho je na Slovenku 72 národne významných mokradí, 467 regionálne významných mokradí a 1050 lokálne významných mokradí.
Napriek nenahraditeľným funkciám, ktoré nám mokrade poskytujú, a napriek medzinárodnej ochrane úbytok mokradí pokračuje dodnes. „Mokrade majú množstvo významných funkcií pre zdravé fungovanie Zeme. Našou úlohou je zabrániť ďalšej degradácii a zániku týchto cenných ekosystémov a zabezpečiť ich účinnú revitalizáciu. Treba si uvedomiť, že mokrade sú veľmi citlivé a vzniknuté zmeny môžu byť už nevratné,“ upozorňujú zhodne odborníčky z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i.