Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality - Tlačové správy

Ilustračné foto: TASR/Marián Holubčík

Umelé objekty často zaberajú najúrodnejšie plochy

3. 12. 2021 | zhliadnuté 47-krát

Budovanie logistických parkov, priemyselných závodov, novej dopravnej infraštruktúry či obydlí má za následok kontinuálny pokles výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Z celkového počtu 74 priemyselných parkov Slovenska je až 63 % typu „greenfield“, teda postavených na zelených lúkach. Krajinní ekológovia zo SAV pri príležitosti Svetového dňa pôdy (5.12.) uvádzajú aj ďalšie príklady negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú úrodnú pôdu na Slovensku.

Výstavba priemyselných a logistických objektov a nákupných centier sa na Slovensku deje v regiónoch s najkvalitnejšími pôdami. „Napríklad na výstavbu priemyselného závodu Peugeot Citroën bolo zabraných 183 hektárov kvalitných pôd Slovenska, na Jaguar Land Rover 30 hektárov, areál Volkswagen Slovakia zabral 200 hektárov a na výstavbu priemyselnej zóny vo Voderadoch bolo obsadených 130 hektárov najkvalitnejších pôd,“ konštatuje riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV Zita Izakovičová.

Kým nové nehnuteľnosti rastú na zelených lúkach, staré nevyužívané objekty zostávajú opustené a vytvárajú tzv. brownfield, nedostatočne využívanú, zanedbanú nehnuteľnosť, ktorá zhoršuje estetickú hodnotu krajiny. Okrem toho rastie stupeň antropizácie územia čo následne negatívne ovplyvňuje klimatické zmeny. V mestách sa tvoria tepelné ostrovy, zhoršuje sa odtok vody a zvyšuje sa výskyt povodní. Človek však negatívne ovplyvňuje aj kvalitatívne vlastnosti pôdy.

Vplyvom neuváženej ľudskej činnosti v poľnohospodárskej krajine dochádza k významnej akcelerácii erózno-akumulačných procesov. V roku 2019 na Slovensku aktuálna vodná erózia ohrozila 275 454 hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje 14,28 percenta z výmery poľnohospodárskej pôdy SR. Vetrenou eróziu je ohrozených 6,2 percenta poľnohospodárskej pôdy Slovenska,“ objasňuje vedkyňa.

V poslednom období kvôli nevhodnému obhospodarovaniu pôdy narastá aj podiel pôd ohrozených zhutnením. Dôvodom je využívanie ťažkých mechanizmov na vlhkých pôdach, nedostatočné organické hnojenie, využitie nevhodného sortimentu hnojív prípadne nedodržiavanie biologicky vyvážených osevných postupov. Údaje za roky 2018 – 2019 poukazujú, že dochádza aj k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou a slabo kyslou pôdnou reakciou.

„Predísť týmto problémom alebo aspoň čiastočne ich znížiť môžeme aplikáciou ekologických foriem hospodárenia na pôde,“ vysvetľuje Zita Izakovičková a dodáva, že v roku 2019 výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby na Slovensku dosiahla podiel 10,19 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. 

Envirostratégia 2030 za oblasť udržateľného hospodárenia s pôdou má za cieľ zvýšiť tento podiel do roku 2030 minimálne na 13,5 %, Európska únia na 15 percent. „Splnenie tohto cieľa je dôležité nielen z hľadiska ochrany životného prostredia, ale aj z hľadiska zabezpečenia potravinovej bezpečnosti,“ apeluje vedkyňa.

 

Ilustračné foto: TASR/Marián Holubčík