Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality

So zavedením plošného lockdownu pri zlej epidemiologickej situácii by súhlasila iba o niečo viac ako štvrtina (27,3 %) respondentov

Prevláda názor, že táto vlna epidémie nebude mať väčšie následky ako predchádzajúca

3. 11. 2021 | zhliadnuté 425-krát

Iba 16,8 percenta respondentov výskumu Ako sa máte Slovensko? si myslí, že následky tretej vlny epidémie koronavírusu budú väčšie ako v predchádzajúcej vlne. Takmer tretina respondentov (30,4 %) sa necíti byť pripravená zvládnuť aktuálnu vlnu epidémie z finančného hľadiska. So zavedením plošného lockdownu pri zlej epidemiologickej situácii by súhlasila iba o niečo viac ako štvrtina (27,3 %) respondentov.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a päťkrát v roku 2021.

Jedenásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 5. až 10. októbra 2021, keď sa na Slovensku zhoršovala epidemiologická situácia a okresy Slovenska sa postupne sfarbovali do tmavších farieb podľa pravidiel Covid automatu, pričom podľa automatu od 4. októbra 2021 už na Slovensku nebol ani jeden „zelený“ okres. Očakávalo sa spustenie očkovania vybraných skupín treťou dávkou vakcíny proti koronavírusu.

Odhady následkov tretej vlny

Na otázku Na Slovensku zažívame tretiu vlnu epidémie koronavírusu. Myslíte si, že jej následky budú väčšie alebo menšie ako boli v predchádzajúcej vlne? odpovedalo 16,8 percenta respondentov, že následky budú väčšie, 33,1 percenta respondentov, že následky budú menšie a 28,5 percenta respondentov, že následky budú približne rovnaké.

Pesimistickejší pri odhade dôsledkov tretej vlny pandémie sú respondenti z najmenších obcí a respondenti so základným vzdelaním. Výrazne optimistickejší sú respondenti z Bratislavy, až 60,3 percenta z nich sa domnieva, že následky tretej vlny budú menšie. Medzi zaočkovanými a tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, nie sú pri odhadoch následkov tretej vlny väčšie rozdiely.

Pripravenosť zvládať tretiu vlnu

Na základe skúseností z predchádzajúcej vlny nie je pripravených zvládnuť z hľadiska duševnej pohody aktuálnu vlnu pandémie 16,8 percenta respondentov. Najhoršie hodnotia svoju pripravenosť najmladší respondenti (vo veku 18 – 29 rokov) ako i respondenti, pre ktorých je ťažké vyjsť s rozpočtom v domácnosti.

Z finančného hľadiska nie je pripravených zvládnuť aktuálnu vlnu pandémie 30,4 percenta respondentov. Horšie hodnotia svoju finančnú pripravenosť respondenti s nižším vzdelaním a ženy. O niečo horšie nielen z finančného ale i psychického hľadiska hodnotia svoju pripravenosť zvládnuť túto vlnu epidémie tiež respondenti, ktorí sa ešte len plánujú dať zaočkovať.

(Ne)súhlas s lockdownom

Ak by počas tretej vlny epidémie opäť došlo k veľkému nárastu prípadov a preplneniu nemocníc a vláda by pristúpila k plošnému lockdownu, s takýmto opatrením by súhlasilo iba 27,3 percenta respondentov a nesúhlasilo by s ním 45,1 percenta respondentov. S plošným lockdownom by za takýchto okolností viac súhlasili (38,1 %) ako nesúhlasili (32,1 %) už zaočkovaní respondenti. Medzi tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, je až 65,4 percenta nesúhlasiacich s plošným lockdownom a iba 14,4 percenta súhlasiacich.

„Optimizmus respondentov, ktorí neočakávajú horšie dôsledky aktuálnej vlny epidémie v porovnaní s predchádzajúcou, korešponduje s odhadmi odborníkov. Zaujímavým zistením však je, že možnosť plošného lockdownu v prípade zhoršenej situácie podporujú výrazne viac zaočkovaní ako nezaočkovaní respondenti. Toto prípadné epidemiologické opatrenie teda viac podporujú epidémiou menej ohrození respondenti,“ uzatvára Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke prieskumu

Spracovala: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame

Foto: unsplash.com/Emma Shulzhenko