Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Z konferencie

Slovenská jazykoveda proti diskriminácii

3. 11. 2021 | videné 1025-krát

Ako sa prejavuje diskriminácia v jazyku? Čo je poškodzujúce verbálne správanie? Prečo vzniká reč nenávisti a voči komu je namierená? Ako naša spoločnosť reaguje na rozličné podoby diskriminácie a agresívnych rečových prejavov? V čom sú podobné a v čom sú rozdielne prejavy diskriminácie na Slovensku a v Čechách, v Poľsku a Maďarsku?

Tieto a podobné otázky rezonovali počas konferencie s názvom Prostriedky tvorenia sociálnej reality: jazyk – diskriminácia – spoločnosť. Podujatie zorganizovalo Oddelenie sociálnej lingvistiky Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV s podporou výskumnej agentúry Vega a Medzinárodného vyšehradského fondu v dňoch 21. – 22. októbra v priestoroch Pálffyho paláca na Zámockej ulici v Bratislave. Vďaka tejto podpore mala konferencia reprezentačnú funkciu a medzinárodný záber, o ktorý sa postarali referenti a referentky z krajín V4, Rakúska  a Srbska. Voľba témy a koncept podujatia dali znať, že sociologicky orientovaný jazykovedný výskum si u nás všíma hrubnutie komunikácie a rozličné diskriminačné praktiky, ako napr. prejavy necitlivosti, znevažovania osôb až verbálnej agresie voči niektorým členom spoločenstva. Sociálne lingvistky a lingvisti z JÚĽŠ SAV sa podujali zistiť, ako sa s týmto globálnym problémom vyrovnávajú spoločenské vedy v krajinách V4. Ich zámerom bolo vyvolať diskusiu o možnostiach, ktoré by pomáhali zmierniť jazykový extrémizmus, utlmiť predsudky a celkovo kultivovať jazykové správanie.

Na konferencii odznelo 19 referátov, z toho tri ťažiskové analýzy súčasnej jazykovo-spoločenskej situácie zo slovenského, českého a poľského prostredia. V troch kľúčových prednáškach sa odrazili nielen odlišnosti prostredí, ale aj pluralita vedeckých prístupov k téme. Politologický, lingvistický a psychologický pohľad na fenomény diskriminácie v krajinách V4 vytvorili plastickú mozaiku našej sociálnej reality. Ukázali, že korene diskriminujúceho správania spočívajú v našom uvažovaní, hodnotení, pociťovaní a že aj keď sú z evolučného hľadiska prirodzené, môžeme a musíme ich usmerňovať. Napriek tomu, že poznáme definíciu diskriminačného správania, v praxi je ťažké označiť, čo je diskriminačná situácia, kedy presne nastáva a prečo je pre niekoho poškodzujúca.

Konferencia upozornila na široké spektrum javov, ktoré sú buď priamo diskriminačné alebo k diskriminácii vedú. Slovenský politológ Andrej Findor predstavil efekt androcentrickej zaujatosti, ktorý pozoroval v meraní medziskupinových postojov vo svojom medzikultúrnom výskume. Český lingvista Marián Sloboda na konkrétnych príkladoch ukázal, ako o voľbe komunikačného kódu na verejnom priestranstve (dvojjazyčné nápisy) rozhodujú niektoré mimojazykové okolnosti v národnostne zmiešaných lokalitách v ČR. Poľský psychológ Mikołaj Winiewski priblížil problém tzv. hate speech, ktorý svojím rozsahom a intenzitou pripomína epidémiu. Epidémiu nenávistných prejavov voči menšinovým sociálnym skupinám v Poľsku, najmä voči Židom, moslimom, utečencom, Ukrajincom a komunite LGBTI.

Veľkú pozornosť prednášajúci venovali rodovo citlivému jazyku a prostriedkom, akými sa dá dosiahnuť rodovo vyvážená komunikácia. Problémom však je, že ani jazykovedná obec ani verejnosť sa úplne nezhodnú v tom, či a kedy je pre rodovo citlivý jazyk vhodnejšia cesta binomických jazykových foriem (žiaci/žiačky) alebo cesta neutralizácie rodu (kolektívne a bezrodové pomenovania ako žiactvo, študujúci). S analýzou najčastejších argumentov pre a proti rodovo citlivému jazyku medzi slovenskými, poľskými a českými hovoriacimi vystúpili Martina Ivanová a Miroslava Kyseľová. Srbské lingvistky Marina Nikolić a Stefana Paunović Rodić potvrdili, že téma rodovo vyváženého jazyka polarizuje názory aj v Srbsku.

Napriek tomu globálnym európskym trendom ostáva presadzovanie rodovej rovnosti a cieľ EÚ – byť úniou rovnosti – generuje právne rámce a usmernenia v záujme priblíženia sa k tomuto cieľu. Preto bolo pre rokovania dôležité, že zazneli aj postoje z právnej a súdnej oblasti, ktoré vnášajú do problematiky ďalší rozmer. János Fiala-Butora vo svojej prednáške zdôvodnil, prečo je diskriminácia fenoménom jazykovým, právnym aj ľudskoprávnym. Lucia Berdisová na to nadviazala sondou do právnej praxe a príkladmi, ako sudcovia a sudkyne na Slovensku chápu pojem diskriminácia.

Konferencia pomohla identifikovať ďalšiu problematickú oblasť verejného života z hľadiska diskriminačných praktík, ktorou je školstvo. Že proces vyučovania, hodnotenia, spôsob nastavenia kritérií normálnosti či správnosti jazykových foriem môže slúžiť ako nástroj diskriminácie v maďarských školách na Slovensku ukázali v prezentáciách Ildikó Vančo, István Kozmács a István Jánk.

Sumarizujúcim vyústením celého podujatia bol okrúhly stôl Lucie Molnár Satinskej s jej hosťami a hostkami. Diskusia za týmto stolom, ale aj v celej sále, sa točila okolo otázok „Ako ďalej?“ Čo môžeme každý urobiť pre tolerantnejšie (nielen verbálne) správanie? Ako reagovať na hrubosť, jazyk nenávisti a diskriminácie? Účastníci konferencie sa zhodli, že spôsob reakcie závisí od komunikačnej situácie, od jej správneho vyhodnotenia a od našej empatie. Podstatné je, aby sa na poškodzujúce správanie reagovalo, upozorňovalo, aby neostávalo bez odozvy. Pretože jeho tolerovanie spôsobuje, že ľudia si na negatívne javy zvyknú a prestanú ich vnímať ako neprípustné. A to je cesta k ďalšiemu extrémizmu a násiliu v našich životoch, ktoré si nikto nepraje. Naopak, osobná angažovanosť vedeckej obce je dôležitá, pretože nestačí diskrimináciu len skúmať, ale aktívne a trpezlivo proti nej vystupovať. 

Text: Jana Wachtarczyková, JÚĽŠ SAV

Foto: Roman Soóky, JÚĽŠ SAV

Súvisiace články