Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality

priscilla-du-preez-nF8xhLMmg0c-unsplash.jpg

Unavení pandémiou: Ochota dodržiavať opatrenia je na minime, miera obmedzovania kontaktov je najnižšia od začiatku epidémie

19. 10. 2021 | zhliadnuté 431-krát

Respondenti deklarujú najmenšiu ochotu dodržiavať protipandemické opatrenia za posledný rok. Kontakty mimo domácnosť vôbec neobmedzuje najviac ľudí od začiatku pandémie. Respondenti, ktorí sa očkovať neplánujú kontakty obmedzili ešte menej. Ochota dodržiavať opatrenia a obmedzovanie kontaktov je nižšie ako v júli.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sme zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a päťkrát v roku 2021.

Jedenásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila od 5. do 10. októbra 2021. V tomto období sa na Slovensku zhoršovala epidemiologická situácia a okresy Slovenska sa postupne sfarbovali do tmavších farieb podľa pravidiel Covid automatu, pričom podľa automatu od 4. októbra 2021 už na Slovensku nebol ani jeden „zelený“ okres. Očakával sa začiatok očkovania vybraných skupín treťou dávkou vakcíny proti koronavírusu.

Doteraz najnižšia ochota dodržiavať protipandemické opatrenia

Vo výskume mali respondenti možnosť odpovedať na otázku, ako dodržiavajú aktuálne platné opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu. Na škále od 1 = Dôkladne dodržiavam po 10 = Vôbec nedodržiavam odpovedalo prvými tromi možnosťami v prvej polovici októbra len 52 percent respondentov. Zároveň odpoveďami 8, 9 a 10 zodpovedajúcim veľmi nízkej miere dodržiavania opatrení odpovedalo 9,9 percenta respondentov. Tento výsledok znamená, že ochota dodržiavať opatrenia bola v októbri najnižšia od konca októbra 2020, keď bola otázka v tejto podobe položená prvýkrát.

Nižšiu mieru ochoty dodržiavať protipandemické opatrenia v priebehu celého sledovaného obdobia deklarovali respondenti, ktorí zároveň uviedli, že sa neplánujú dať zaočkovať proti koronavírusu. Ochota dodržiavať protipandemické opatrenia však od mája 2021 klesala v podobnej miere medzi nezaočkovanými, ako aj vo zvyšku populácie.
Okrem respondentov, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať, deklarujú nižšiu mieru ochoty dodržiavať opatrenia aj muži, ľudia, ktorí sa pandémiou necítia byť ohrození a respondenti nespokojní s postupom vlády pri zvládaní epidémie koronavírusu. Naopak dôkladnejšie dodržiavanie opatrení deklarujú starší respondenti. Odpovede respondentov nesúviseli s farbou ich okresu v Covid automate.

Kontakty s ľuďmi mimo domácnosti neobmedzuje najviac ľudí od začiatku pandémie

Obmedzenie kontaktov s osobami mimo domácnosti predstavovalo už od začiatku pandémie základné opatrenie na zamedzenie šírenia infekcie. Na otázku, či obmedzili svoje sociálne a spoločenské kontakty s ľuďmi mimo domácnosti, odpovedala väčšina respondentov v prvej polovici októbra, že svoje kontakty obmedzili čiastočne (64,7 %). Až 27,2 percenta odpovedalo, že svoje kontakty neobmedzili vôbec a len 8,1 percenta respondentov odpovedalo, že kontakty obmedzili úplne. Tieto čísla predstavujú najmenšie deklarované obmedzenie kontaktov od začiatku pandémie a predstavujú významný pokles aj oproti odpovediam respondentov v poslednom výskume v júli. V absolútnom vyjadrení je tradičný rozdiel medzi respondentmi, ktorí sa zaočkovať neplánujú a ostatnými tiež najvýraznejší od začiatku pandémie. Kým až 42,5 percenta respondentov, ktorí sa očkovať neplánujú, deklaruje, že kontakty neobmedzili vôbec, v celej vzorke je podiel ľudí, čo kontakty mimo svojej domácnosti vôbec neobmedzili len 27,2 percenta.

Okrem respondentov, ktorí sa neplánujú zaočkovať, častejšie kontakty mimo svojej domácnosti vôbec neobmedzia ľudia, ktorí sa necítia byt pandémiou ohrození a tí, ktorí uviedli, že sú laxnejší k dodržiavaniu opatrení.

Obavy ľudí, čo sa zaočkovať neplánujú, sú na minime od začiatku pandémie

Tak celková miera dodržiavania opatrení, ako aj rozsah obmedzenia kontaktov súvisí s celkovým pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusom. Tento pocit bol na Slovensku v októbri na prakticky rovnakej úrovni ako v júli, pričom nižšia miera obáv bola len v máji 2020, keď sme si na konci prvej vlny mysleli, že sa pandémia skončila. Tradične nižšiu mieru obáv už od začiatku pandémie vykazovali respondenti, ktorí sa neplánovali dať zaočkovať. Obavy takýchto respondentov sú aktuálne najnižšie od začiatku pandémie na jar minulého roka.

Okrem respondentov, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať, pociťovali nižšiu mieru obáv aj muži a respondenti nespokojní s postupom vlády pri zvládaní pandémie.

„Túto jeseň na Slovensko naplno dopadla pandemická únava a miera deklarovaného dodržiavania opatrení aj miera obmedzenia kontaktov je na minimách od začiatku pandémie. Povšimnutiahodné je, že oba ukazovatele sú na nižších hodnotách, ako boli počas výrazne priaznivejšej pandemickej situácie v júli. Pre ďalší vývoj v našich nemocniciach je zlým signálom, že hoci ostražitosť strácajú zaočkovaní aj nezaočkovaní, nezaočkovaní na čoraz bežnejšie stretnutia s ľuďmi mimo svojich domácností vyrážajú bez ochrany, ktorú by im poskytlo očkovanie. To, že ich obavy z epidémie sú napriek zhoršujúcej sa situácii na historickom minime, naznačuje, že presvedčiť ich na očkovanie môže byť ťažšie než kedykoľvek predtým,“ komentuje výsledky výskumu Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

„Podobne ako počas minuloročnej 2. vlny pandémie, aj počas 3. vlny sa ukazuje, že vnímanie rizika u respondentov a s ním súvisiace dodržiavanie opatrení nekopíruje reálnu epidemiologickú situáciu. U očkovaných môže byť nižšia miera vnímaného rizika spojená najmä s pocitom, že sú chránení. U nezaočkovaných môže ísť aj o obrannú reakciu popierania závažnosti situácie, respektíve to môže byť súčasťou ich protestného postoja a celkovej nespokojnosti s vládou pri zvládaní pandémie. V každom prípade, naše dáta naznačujú, že pre časť ľudí na Slovensku už pomyselné náklady (psychologické, sociálne, ekonomické) spojené s dodržiavaním opatrení značne prevyšujú vnímané benefity,“ dodáva Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. 

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke prieskumu.


Spracovala: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame

Foto: unsplash.com/Priscilla du Preez

Súvisiace články