Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality

Robert Sabo z Ústavu informatiky SAV bol hosťom 24. epizódy Vedeckého podcastu SAV

Vyšla 24. epizóda Vedeckého podcastu SAV

15. 10. 2021 | zhliadnuté 258-krát

Hosťom Petra Boháča v najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV bol Róbert Sabo, jazykovedec, ktorý svoje znalosti uplatňuje na Ústave informatiky SAV. Vo svojom výskume sa venuje tvorbe a spracovaniu rečových databáz, analýze a syntéze reči a rozpoznávaniu emócií v hlase. Rozpoznávač a syntetizátor reči, ktorý spolu s kolegami vyvinuli, má široké uplatnenie v praxi. V podcaste hovorí o tom, ako vznikajú rôzne rečové databázy, predstavuje aktuálne projekty a hovorí o svojich skúsenostiach z rôznych popularizačných aktivít.

Róbert Sabo vyštudoval lingvistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, predtým však absolvoval elektrotechnickú priemyslovku. Z nej si odniesol vzťah ku technike a k počítačom, čo dnes využíva na Ústave informatiky SAV, kde pracuje na Oddelení analýzy a syntézy reči. 

Vo vedeckom podcaste vysvetľuje, ako sa zo žiaka elektrotechnickej priemyslovky stal študent jazykovedy, ktorý si urobil aj pedagogickú ´nadstavbu´, a prečo napokon skončil na Ústave informatiky SAV. „Nezanevrel som ani na učiteľské povolanie,“ opisuje s úsmevom a objasňuje ako.   

Jeho hlavnou pracovnou náplňou je však analýza a syntéza reči a projekty, pri ktorých sa to využíva. „To znamená, ako učíme počítače rozumieť ľudskej reči a ako ich učíme hovoriť,“ hovorí o podstate svojej práce vedec a vysvetľuje podrobnosti, pričom približuje aj princíp neurónových sietí. Objasňuje, kde všade sa syntéza reči využíva. „Pred viac ako 10 rokmi bola naša syntéza reči použitá v praxi telekomunikačnými firmami, ktoré potrebovali, aby boli prečítané SMS-ky doručené na pevnú linku. Takáto SMS-ka sa poslala na server, tam to naša syntéza reči previedla do hlasovej formy a keď vám zazvonil telefón a keď ste ho zdvihli, tak vám počítač prečítal SMS-ku. Boli tam použití aj hlasoví smajlíci, to znamená, že tam, kde bol nejaký úsmev, tak sa tam niekto zasmial,“ dáva príklad. Pokračuje špeciálnym zariadením pre nevidiacich na železničnej stanici v Spišskej Novej Vsi a podrobnejšie opisuje projekt, na ktorý je mimoriadne hrdý. Ten nie je jediný, ktorý považuje za splnenie „svojich malých výziev“.

Väčšina ľudí má skúsenosť s neutrálnou syntézou reči, ale to, čím sa zaoberáme my je napríklad aj expresívna syntéza reči, to znamená syntéza reči v krízových situáciách,“ spresňuje Robert Sabo, ktorý v podcaste hovorí aj o ďalšej vedeckej aktivite, ktorej sa v projektoch na Ústave informatiky SAV venujú: využívanie a uplatňovanie metód syntézy reči, komunikáciu s robotom, samodiagnostikovanie skorých prejavov Alzheimerovej choroby či populárna „rozprávková“ aplikácia Readmio. V podcaste sa dozviete aj to, ako sa identifikuje reč pod stresom a ako je to s identifikáciou emócií.

Robertovi Sabovi sa jeho ciele v práci plnia, „sú viditeľné, s praktickým významom“, hovorí. Nezabudne ani na svoje hobby, ktorým sú hlavne jeho tri deti. A pri otázke o využití/zneužití umelej inteligencie dodá: „Som večný optimista, ktorý verí v dobro a že ľudia budú schopní rozpoznať kedy im umelá inteligencia viac škodí alebo pomáha.“

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts a na Spotify. Celý rozhovor s Róbertom Sabom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu. 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky