Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Najvyšší čas starať sa o duševné zdravie

8. 10. 2021 | zhliadnuté 138-krát

Už 30 rokov si 10. október pripomíname ako Svetový deň duševného zdravia (mental health). Situácia pandémie COVID-19 nám reálne a celosvetovo zdôraznila význam tohto dňa a celoročných aktivít s ním spojených, ako aj to, aká krehká je hranica našej psychickej pohody. Otázky o duševnom zdraví sú otázkami pre nás všetkých.

Za obdobie posledného roka sa mnohé v našom každodennom fungovaní zmenilo. Boli sme nútení čeliť mnohým náhlym výzvam a nečakaným zmenám. Ako pracovná psychologička sa zameriam najmä na oblasť práce:

  • V čase lockdownu mnohí zostali doma. Mnohí z domu pracovali, mnohí o prácu prišli. Tí, ktorí naďalej dochádzali na pracovisko, sa dennodenne vystavovali riziku nákazy.
  • Práca z domu (homeworking) v mnohých prípadoch zastihla ľudí (a celé domácnosti) bez potrebného technického vybavenia. Online pracovný priestor zbúral časové hranice,pracovný čas sa predĺžil, vzrástla intenzita práce, čo prinášalo únavu a psychické vyčerpanie.
  • Pracujúci rodičia mali na starosť nielen svoje pracovné povinnosti, pribudol celodenný dohľad nad predškolákmi a školákmi, ktorí po zatvorení škôl zostali doma.
  • Čo sa stalo so sociálnymi kontaktmi na pracoviskách? Fyzická izolácia sa čoskoro pretavila aj do sociálnej izolácie. Obmedzila sa komunikácia a sociálne interakcie, čo malo za následok pokles sociálnej opory.
  • Vzrástli pocity osamelosti, neistoty, psychického napätia a nadmerného stresu.

Dušené zdravie každého z nás tak dostalo poriadne zabrať. Aktuálna celosvetová štúdia psychológov (Aknin a kol., preprint 2021) však poukazuje na silu individuálneho psychologického „imunitného“ systému, vďaka ktorému dôsledky pandémie nemajú také negatívne dosahy, ako sa spočiatku predpokladalo. Štúdia reportuje, že všadeprítomná pandemická situácia naštrbila duševné zdravie ľudí po celom svete, no negatívne následky sa doposiaľ nepotvrdili v narastajúcej miere. Vyjadruje sa k tomu aj prof. Frederik Anseel, prezident Európskej asociácie pracovnej a organizačnej psychológie: „Je zjavné, že ľudia našli spôsoby, ako prekonať turbulentné časy pandémie a vytvorili si nové postupy, nové spôsoby uvažovania a bytia aj toho, ako poskytovať a získavať sociálnu oporu. Je vskutku pozoruhodné, ak vezmeme do úvahy rušivosť a dobu trvania pandémie, ako sme sa dokázali prispôsobiť novému normálu.“ Globálne odporúčania už citovanej psychologickej štúdie (Aknin a kol., preprint 2021) na celospoločenskej úrovni sú jasné:

  • dôsledne výskumne sledovať príčiny, zmeny a dôsledky psychickej nepohody a distresu (negatívneho stresu),
  • intenzívne sa venovať monitorovaniu psychického zdravia evidovaným pacientom, ako aj tým ľuďom, ktorí sú v ohrození,
  • aktuálna situácia si žiada okamžité investície do zabezpečenia a spustenia krízových intervencií a prevencie,
  • umožniť bezpečný chod predškolských zariadení a škôl,
  • posilniť možnosti a dostupnosť (aj online) terapie,
  • zabezpečiť neutíchajúce zvyšovanie povedomia o duševnom zdraví a o psychickej pohode na pracoviskách, v školách, médiách, systéme zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Je zrejme, že si zvykáme „fungovať po novom“ a intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým si uvedomujeme, že o duševné zdravie sa treba starať, že naša odolnosť a nezdolnosť nie sú nevyčerpateľné.  Nájdime si preto v „novom normále“ čas pre seba a svojich blízkych. Odpútajme sa od práce a povinností, napríklad prechádzkami do prírody, športom či počúvaním hudby. A pomôže aj to, ak nebudeme ticho. Rozprávajme sa o duševnom zdraví!

Referencia: Aknin, L., De Neve, J.-E., Dunn, E., Fancourt, D., Goldberg, E., Helliwell, J. F., Jones, S. P., Karam, E., Layard, R., Lyubomirsky, S., Rzepa, A., Saxena, S., Thornton, E. M., VanderWeele, T. J., Whillans, A. V., Zaki, J., Karadag Caman, O., & Ben Amor, Y. (2021). Mental health during the first year of the COVID-19 pandemic: a review and recommendations for moving forward. Perspectives on Psychological Science.

Text: Denisa Fedáková, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV

Foto: archív CSPV SAV