Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Zlatá medaila SAV pre Janu Madejovú a Medaila SAV za podporu vedy pre Mareka Lišku

28. 9. 2021 | zhliadnuté 359-krát

V utorok 28. septembra 2021 si z rúk predsedu SAV profesora Pavla Šajgalíka prevzala najvyššie ocenenie Zlatú medailu SAV RNDr. Jana Madejová, DrSc. z Ústavu anorganickej chémie SAV. Výnimočné ocenenie, Medailu SAV za podporu vedy, dostal Prof. Ing. Marek Liška, DrSc., Dr.h.c. z Ústavu anorganickej chémie SAV.

Slávnostné odovzdávanie ocenení sa uskutočnilo za účasti členov Predsedníctva SAV profesora Juraja Koppela, profesora Karola Marholda, profesorky Ľubice Lacinovej a doktora Tomáša Hromádku. Prítomný bol aj riaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV docent Miroslav Boča a vedecký tajomník ústavu docent Zoltán Lenčéš.

„Bez výskumníkov, akých dnes oceňujeme, by Slovenská akadémia vied nemala v spoločnosti také renomé, nemali by sme na čom stavať a naši mladí kolegovia by sa nemali od koho učiť,“ poznamenal na úvod predseda SAV profesor Pavol Šajgalík, ktorý vyjadril potešenie aj nad skutočnosťou, že akadémia dospela k rozhodnutiu oceniť jeho dvoch najbližších kolegov, s ktorými prežil väčšinu svojho pracovného života na jednom pracovisku.

RNDr. Jana Madejová, DrSc. pracuje na Ústave anorganickej chémie SAV od roku 1980, od roku 1991 pôsobí v Oddelení hydrosilikátov. Od roku 2012 je členkou Učenej spoločnosti SAV. Je držiteľkou Medaily SAV za podporu vedy a v roku 2017 jej Predsedníctvo SAV udelilo ocenenie za publikáciu s mimoriadne veľkým počtom citácií. K marcu 2021 ich databáza Web of Science evidovala viac ako 5 000. Okrem toho je doktorka Madejová autorkou jedenástich vyžiadaných kapitol v zahraničných monografiách a autorkou 107 prác uverejnených v časopisoch evidovaných v databáze WOS.

Doktorka Madejová je medzinárodne uznávanou vedeckou osobnosťou zaoberajúcou sa výskumom ílov a ílových minerálov. Jej práce získali široký medzinárodný ohlas a možno povedať, že v oblasti interpretácie infračervených spektier ílových minerálov vytvorila novú, medzinárodne uznávanú vedeckú školu. Viaceré z dosiahnutých výsledkov boli získané v spolupráci s kolegami zo zahraničia, najmä z Francúzska, USA a Veľkej Británie.

V rámci svojho vedeckého výskumu ukázala, že infračervená spektroskopia môže byť efektívne využitá nielen ako analytická metóda pri identifikácii zložiek ílových hornín, ale umožňuje získať aj nové poznatky o zložení, štruktúre a vlastnostiach ílových minerálov. Osobitným prínosom J. Madejovej je využitie metódy infračervenej spektroskopie pri riešení otázok súvisiacich so štruktúrou pôvodných a modifikovaných ílových minerálov, najmä zo skupiny smektitov. V posledných rokoch sú hlavnou témou výskumu Dr. Madejovej organicky modifikované ílové minerály (organoíly), ktoré nachádzajú uplatnenie napr. ako adsorbenty nepolárnych toxických látok alebo ako plnivá do polymérnych zmesí. Úplne novou témou je využitie infračervenej spektroskopie v blízkej oblasti na určenie usporiadania (konformácií) organických katiónov v medzivrstviach montmorillonitov, ktoré ovplyvňuje ich vlastnosti a teda aj aplikácie.

Doktorka Madejová je členkou viacerých vedeckých spoločností na Slovensku a v zahraničí, napríklad Slovenskej ílovej spoločnosti, kde v rokoch 2008–2016 bola jej predsedníčkou. Je aj členkou The Clay Minerals Society, USA a členkou výboru AIPEA, International Association for the Study of Clays, medzinárodnej organizácie združujúcej ílové skupiny z celého sveta. Od roku 2014 až doteraz pôsobí ako Associate Editor časopisu Clays and Clay Minerals (vydavateľ: The Clay Minerals Society, USA). Je to najvýznamnejší svetový časopis o íloch a ílových mineráloch.

(Plné znenie laudátia v prílohe)

 

Prof. Ing. Marek Liška, DrSc., Dr.h.c. vyštudoval technickú fyzikálnu a analytickú chémiu na Chemicko-technologickej fakulte STU v Bratislave. Titul doktora vied v odbore technológia silikátov obhájil  v roku 1996 na Ústave anorganickej chémie SAV. Titul profesor mu bol udelený v roku 2003. V roku 2019 obdržal na Univerzite v Pardubiciach titul doktor honoris causa - Dr.h.c. za mimoriadne zásluhy vo vede a výskume v oblasti skla.

Profesor Liška svoju vedecko-výskumnú činnosť orientoval na štúdium vlastností skiel a tavenín, ich závislosť od zloženia a teploty a na aplikáciu matematicko-štatistických metód pri skúmaní týchto závislostí, na objektívne hodnotenie farby skiel, optimalizáciu izolácií taviacich agregátov, vývoj rúrových vákuových slnečných kolektorov a na optimalizáciu chemického zloženia skiel.

Mimoriadnym prínosom profesora Lišku v oblasti základného i aplikovaného výskumu skiel a sklotvorných tavenín bolo riešenie zásadnej úlohy poznania a kvantifikácie vzťahov medzi zložením, štruktúrou a vlastnosťami. Prof. Liška bol nositeľom myšlienky používať termodynamické modelovanie ako účinný nástroj na riešenie tohto problému. V rámci riešenia viacerých projektov sa vyvinula metóda validácie založená na použití vyspelých matematicko-štatistických metód na analýzu nielen Ramanových spektier. Termodynamické modely sa následne využívajú pri skúmaní štruktúrnej relaxácie v oblasti skleného prechodu.Zaujímavým prínosom prof. Lišku bol vývoj nového zloženia krištáľového skla vhodného pre priemyselnú výrobu, ktoré neobsahuje toxické zložky obvykle pridávané na zvýšenie indexu lomu skla. Tieto sa nahradili inými netoxickými oxidmi s vysokou mólovou refrakciou.

Profesor Liška v roku 1983 stal zástupcom Dr. Ing. Edmunda Kanclířa, DrSc., ktorý bol vedúcim novozriadeného pracoviska Spoločného laboratória pre základný výskum skla Centra chemického výskumu SAV v Bratislave a Výskumného a vývojového ústavu sklárskeho v Trenčíne. Toto moderne zmýšľajúce detašované laboratórium umožnilo venovať sa nie len aplikovanému ale aj základnému štúdiu zloženia, štruktúry a vlastnostiam skla. Po zmene spoločenského systému v roku 1989 celospoločenský vývoj viedol k zániku obidvoch inštitúcií. Bolo to práve Spoločné laboratórium pre základný výskum skla Centra chemického výskumu SAV v Bratislave, pod vedením prof. M. Lišku, ktoré sa v roku 1992 snažilo zachovať kontinuitu výskumnej činnosti v oblasti skla. Vďaka obetavosti a nadšeniu prof. M. Lišku sa podarilo zachrániť, presunúť a sprevádzkovať časť prístrojového, informačného a personálneho vybavenia v jeho vlastnej vile na ul. Martina Rázusa 10 v Trenčíne. Prof. Liška bol nositeľom myšlienky etablovať toto pracovisko v rámci Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka (TnUAD) v Trenčíne, čo v roku 2005 viedlo k vytvoreniu integrovaného medzirezortného sklárskeho pracoviska VILA – Centra kompetencie skla Vitrum Laugaricio, spoločného pracoviska ÚACH SAV, TnUAD a sklárne RONA, a.s. Lednické Rovne.

Profesor Marek Liška je spoluautorom 7 monografií, autorom alebo spoluautorom 250 publikácií, z toho v medzinárodných odborných časopisoch bolo publikovaných 171 publikácií. Je tiež autorom alebo spoluautorom 346 príspevkov na odborných vedeckých konferenciách, z toho prednášok bolo 201. Prof. Liška má 534 citácií a 147 citovaných publikácií. Svoje vedeckovýskumné poznatky aplikuje v pedagogickej praxi a to najmä pri výchove doktorandov, ako budúcich vedecko-výskumných pracovníkov.

(Plné znenie laudátia v prílohe)

Spracovala: Katarína Gáliková

Foto: Martin Bystriansky