Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality

Hungaristickú konferenciu viedla Judit Görözdi, riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV

O prenose literárnych hodnôt – prípad Péter Esterházy

16. 9. 2021 | zhliadnuté 221-krát

Ústav svetovej literatúry SAV organizoval v dňoch 9. až 10. septembra 2021 medzinárodnú hungaristickú konferenciu venovanú zahraničnej recepcii spisovateľa Pétera Esterházyho.

Esterházy sa považuje za výrazného predstaviteľa maďarskej (a stredoeurópskej) postmodernej literatúry. Do súčasnej svetovej literatúry prináša svojskú skúsenosť s jazykovo-textovým charakterom nášho vnímania, s fragmentárnosťou a mozaikovitosťou príbehov vôbec, s tragickou absurdnosťou maďarských a stredoeurópskych dejín. Texty Pétera Esterházyho vychádzajú v prekladoch v najrôznejších jazykoch sveta. V slovenčine vyšlo osem románov (Harmonia caelestis, Opravené vydanie, Jedna žena, Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – šermovacia verzia, Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – verzia podľa Marka, Pankreasník v preklade Renáty Deákovej a Pomocné slovesá srdca, Žiadne umenie v preklade Juliany Szolnokiovej), divadelná hra Mercedes Benz v preklade Petra Kováča a pripravuje sa aj výber z jeho esejí.

V jednotlivých vstupoch počas podujatia literárne vedkyne a vedci z rôznych európskych hungaristických pracovísk skúmali na príklade Esterházyho diel charakter kultúrneho transferu, teda činitele, ktoré v danom prijímacom prostredí ovplyvňujú recepciu autora a textu: úlohu vydavateľstiev, podporných štipendijných programov, jednotlivcov-sprostredkovateľov, aktivít na vzbudenie pozornosti čitateľskej verejnosti. Ako ukázali výskumy, recepcia Pétera Esterházyho bola vystavená aj vplyvu kultúrno-ideologických súvislostí (takými sú napríklad nemožnosť vydania diel postmoderného autora v socialistických krajinách). Zároveň sa jeho diela tešili všeobecnému spoločenskému záujmu (napr. v období po roku 1990, keď sa Západ sústredil na strednú Európu), upriamili pozornosť na literárnu a čitateľskú tradíciu v prijímajúcej kultúre (napríklad na absenciu, resp. odlišnú pozíciu niektorých žánrov v literárnom systéme, na inakosť naračných tradícií). Najzaujímavejšiu oblasť prenosu literárneho textu tvorí problematika umeleckého prekladu, čo sa u maďarského postmodernistu vzťahuje predovšetkým na transformáciu intertextuality, kultúrne kódy či alúzie, miešanie registrov jazyka a využívanie irónie, humoru. Recepčné výskumy poukázali zase na to, cez aké témy, kontexty, filozofické prístupy sa prijíma dielo Pétera Esterházyho v susedných krajinách a v takzvaných veľkých kultúrach či jazykových oblastiach Európy a zámoria.

Vedeckú konferenciu uviedol prednáškou Peter Michalovič z Univerzity Komenského, zameral sa v nej na interpretáciu základných princípov Esterházyho štýlu, využívajúceho bohatý register intertextuálnych modalít. Prvú konferenčnú sekciu tvorili príspevky mapujúce autorovu recepciu v takzvaných veľkých kultúrach: Csongor Lőrincz z berlínskej Humboldtovej univerzity uvažoval na základe nemeckej recepcie o pozícii Esterházyho tvorby na pomedzí regionálnej a svetovej literatúry. Prekladateľka Judith Szöllősy reprezentovala severoamerické prostredie, kde sa autor dostal do povedomia čitateľskej elity vďaka pozitívnym reakciám domácich spisovateľov a vďaka zaradeniu jeho textov do univerzitných programov a kurzov. Francúzsku recepciu, ktorá sa vyznačovala spoluprácou s veľkými vydavateľstvami a mala dobré ohlasy, predstavil András Kányádi z parížskeho inštitútu INALCO. Venoval sa aj významovým posunom vznikajúcim z nemožnosti prenosu všetkých literárnych alúzií originálu. Zsófia Bárczi z Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre upozornila v príspevku o španielskej recepcii na širší kontext prijímania maďarskej literatúry ako takej, pričom zdôraznila jej výrazné postavenie v španielskom prostredí od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Viačeslav Sereda, penzionovaný literárny vedec zo Slavistického ústavu Ruskej akadémie vied, otvoril problematiku odlišností čitateľských „návykov“, teda percepčných tradícií a analyzoval ju na základe ruského prijímania Esterházyho knihy Opravené vydanie. Ďalšie príspevky mapovali situáciu v kultúrach stredovýchodnej Európy: Éva Bányai z Univerzity v Bukurešti sa venovala rumunskej recepcii, okrem iného aj asymetrii preložených diel a ohlasov na ne. Csilla Gizińska z Varšavskej univerzity v rámci poľskej recepcie vyzdvihla napr. otázku kvality prekladov a funkciu literárnych cien. V súvislosti s prijímaním Esterházyho diel v českom prostredí rozoberal Evžen Gál z Univerzity Karlovej chápanie postmoderny vo vysielajúcej a prijímajúcej kultúre, Marta Pató z Univerzity Pardubice analyzovala české paratexty, ktoré orientujú čitateľa pri procese vsadenia autora a textu do domáceho (českého) literárno-kultúrneho prostredia. Slovenskou recepciou sa zaoberala Mária Kusá z Ústavu svetovej literatúry SAV, sledovala postavenie prekladov Esterházyho textov cez širší kontext prekladovej recepcie svetovej, resp. stredoeurópskej literatúry v rámci súbehu prekladateľskej Ceny Jána Hollého. Anita Huťková z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici analyzovala slovenské preklady Esterházyho textov z hľadiska lingvokulturém. Prenos literárnych hodnôt najmä v prípade tzv. malých literatúr, akou je maďarská či slovenská, nie je automatický a samozrejmý, majú naň dosah aj podporné štruktúry, ktoré tento prenos (či „vývoz“ kultúrnych produktov) iniciujú. V tejto súvislosti hovoril o štipendijnom systéme pre prekladateľov a konkrétnych prekladoch Esterházyho diel do najrôznejších jazykov vedúci Prekladateľského domu, Péter Rácz z Budapešti.

Spoluorganizátormi konferencie boli Goetheho inštitút a maďarská spisovateľská organizácia Szépírók Társasága.

Paralelne s konferenciou  prebiehali v bratislavskom Goetheho inštitúte ďalšie podujatia o prekladoch a recepcii diel Pétera Esterházyho, ktoré organizovalo OZ Mona Sentimental a boli adresované širšej verejnosti:  9. septembra 2021 sa konala panelová diskusia o najčerstvejších zahraničných vedeckých publikáciách o Péterovi Esterházym, resp. o pripravovanej slovenskej knihe jeho esejí. 10. septembra 2021 sa uskutočnil prekladateľský workshop, kde sa podelili o svoje skúsenosti s prekladom Esterházyho textov a s vydávaním jeho kníh v zahraničí prekladateľky a prekladatelia z ôsmich jazykových oblastí.

Text: Judit Görözdi, Ústav svetovej literatúry SAV 

Foto: Eva Andrejčáková, ÚSvL SAV