Aktuality

V nedeľu 15. augusta si pripomenieme 50 rokov, odkedy americká vláda na čele s vtedajším prezidentom Richardom Nixonom jednohlasne zrušila voľnú zameniteľnosť amerického dolára (USD) za zlato. Tento deň sa stal ústredným dňom v dejinách monetarizmu. Menové kurzy stratili zlatý základ a začali sa udržiavať na báze trhových pomerov. Padol tak základný pilier brettonwoodskeho menového systému.

Podstatou brettonwoodskeho menového systému bolo zavedenie tzv. systému fixných výmenných kurzov.  Na sklonku druhej svetovej vojny sa v dňoch 1. – 22. júla 1944 v kúpeľnom mestečku Bretton Wood v americkom štáte New Hampshire zišli signatári 44 štátov sveta. Ich cieľom bolo vytvoriť stabilný medzinárodný menový systém orientovaný na stabilitu výmenných kurzov, podporu medzinárodného obchodu, zavedenie mnohostranného platobného styku a podporu hospodárskeho rastu s cieľom zvýšiť životnú úroveň všetkých obyvateľov na planéte. 

Po takmer trojtýždňových relatívne veľmi náročných rokovaniach, hlavne medzi dvomi návrhmi prezentovanými USA a Veľkou Britániou, nakoniec prijali a schválili návrh USA. Podľa tohto návrhu bol nový medzinárodný menový systém vytvorený na základe tandemu: americký dolár (USD) a zlato.

„Bola prijatá zásada, že 1 trojská uncia (skratka oz.), čo je hmotnostná jednotka pre vzácne a drahé kovy, predstavovala 31,14 gramov rýdzeho zlata. Americký Kongres schválil cenu jednej trojskej uncie, ktorý sa rovnal 35 USD,“ vysvetľuje Juraj Sipko z Ekonomického ústavu SAV a pokračuje: „Ak si dáme do pomeru 31,14 gramov rýdzeho zlata k 35 USD dostaneme výslednú hodnotu 0,888 671 gramov rýdzeho zlata, čo predstavovalo zlaté krytie USD, čiže menovú paritu. Ak si dáme do pomeru napr. zlaté krytie bývalej československej koruny, ktoré bolo v tom období 0,123 624 gramov a zlaté krytie amerického dolára, ktoré malo hodnotu 0,888671 gramov, dostaneme výsledný kurz 7 československých korún a 20 halierov za 1 USD. Inými slovami pre stanovenie výmenných kurzov jednotlivých mien bola základom menová parita, čiže zlatý obsah meny,“ dodáva ekonóm.

Neudržateľnosť ceny zlata bola jedným zo základných faktorov, ktorý viedol k zrušeniu voľnej zmeniteľnosti USD za zlato. Okrem toho USA dosahovali dlhodobo deficit na bežnom účte platobnej bilancie. Tieto dva základné faktory viedli k rozpadu brettonwoodskeho medzinárodného menového systému.

Brettonwoodsky medzinárodný menový systém bol založený na systéme fixných výmenných kurzov. Tento systém viedol k relatívnej veľkej stabilite celého medzinárodného menového systému. Po jeho rozpade v auguste 1971 sa zástupcovia Skupiny 5 (guvernéri a ministri financií USA, Japonska, Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie – priemyselne najvyspelejších štátov) stretli 18. decembra 1971 a prijali tzv. Smithoniansku dohodu (názov podľa Inštitútu vo Washingtone), aby prerokovali nestabilitu v oblasti výmenných kurzov po zrušení voľnej vymeniteľnosti USD za zlato. Cieľom tejto dohody bolo vyhlásenie, že sa začal proces demonetizácie zlata, tzn. postupného zbavovania zlata jeho funkcií, hlavne najdôležitejšej funkcie, t. j. miery hodnôt a meradla cien.

Vzhľadom na vysokú mieru nestability v oblasti medzinárodných menových vzťahov po zrušení systému fixných výmenných kurzov sa zástupcovia Skupiny 5 znovu stretli 12. februára 1973 vo francúzskom Louvre, kde schválili druhú devalváciu USD na hodnotu 42,22.

Historickým výsledkom tohto stretnutia bolo oficiálne deklarovanie opustenia systému fixných výmenných kurzov prechod na tzv. floating – voľne pohyblivé výmenné kurzy. Základom pre stanovenie hodnoty jednotlivých výmenných kurzov sa tak stal dopyt a ponuka na medzinárodných finančných trhoch.

Spracovala: Katarína Gáliková
Foto: unsplash.com/Jingming Pan