Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Obavy z epidémie sú najslabšie za posledný rok. Dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou stagnuje na veľmi nízkej úrovni

2. 8. 2021 | zhliadnuté 472-krát

Obavy z ohrozenia epidémiou koronavírusu sú na najnižšej úrovni od mája 2020. Dlhodobo platí, že respondenti, ktorí sa epidémie obávajú menej, sú menej ochotní dať sa zaočkovať. Dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou ostáva aj po výmene premiéra a ministra zdravotníctva na veľmi nízkej úrovni. Postoj politikov k očkovaniu je dôležitý pre pätinu respondentov. To sú zistenia kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a štyrikrát v roku 2021.

Desiata vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila od 15. do 20. júla 2021. V tomto období bola na Slovensku priaznivá epidemiologická situácia a naďalej klesali počty hospitalizovaných. Očkovanie bolo otvorené pre všetkých nad 12 rokov a počet čakajúcich na vakcínu v čakárni klesal. Viaceré očkovacie centrá začali očkovať bez registrácie.

Pocit ohrozenia epidémiou koronavírusu je najnižší od mája 2020

Pocit ohrozenia epidémiou koronavírusu od svojho vrcholu na začiatku roku 2021 naďalej klesal a v súčasnosti je na najnižšej úrovni od mája 2020. Epidémiou koronavírusu sa dlhodobo cítia byť menej ohrození respondenti, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať. Menej ohrození sa cítia byť aj respondenti so základným vzdelaním a muži.

Respondenti, ktorí sa cítia byť menej ohrození epidémiou koronavírusu, tiež výrazne menej obmedzujú kontakty s ľuďmi mimo ich domácnosti a zároveň výrazne menej dodržiavajú aktuálne platné opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu.

Dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou stagnuje na veľmi nízkej úrovni

Po jesennom výraznom poklese dôvery vo vládu v súvislosti s koronakrízou klesla dôvera vo vládu na doteraz najnižšiu úroveň v marci 2021. Po odstúpení premiéra Igora Matoviča a ministra zdravotníctva Mareka Krajčího a nástupe novej vlády premiéra Eduarda Hegera dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou veľmi mierne stúpla (z marcových 14,2 % na májových 17,2 %). Trend rastúcej dôvery vo vládu sa v najnovšom výskume nepotvrdil a dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou stagnuje na úrovni 16,7 percenta. Oproti máju tiež mierne poklesla dôvera v zdravotníctvo (z 50,1 % na 42,7 %) a vo vedecké inštitúcie na Slovensku (zo 46,6 % na 43,4 %).

Dôvera vo vládu naďalej veľmi výrazne súvisí s ochotou dať sa zaočkovať. Až 24,6 percenta už zaočkovaných respondentov a 26,1 percenta tých, ktorí sa chcú dať zaočkovať, vláde v súvislosti s koronakrízou dôveruje, pričom medzi tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, vláde dôveruje iba 5,9 percenta respondentov. Podobné je to i so zdravotníctvom (dôveruje mu 57 % už zaočkovaných, ale iba 25,6 % tých, ktorí sa nechcú zaočkovať) a tiež s dôverou vo vedecké inštitúcie na Slovensku v súvislosti s koronakrízou (dôveruje im 63,2 % už zaočkovaných a iba 20,8 % tých, ktorí sa nechcú zaočkovať).

Pre každého piateho respondenta je dôležitý postoj politikov k očkovaniu

Približne pätina (19,3 %) respondentov uvádza, že je pre nich dôležitý postoj k očkovaniu u politikov, ktorí sú im blízki. Pre 39,8 percenta respondentov postoj ich obľúbených politikov k očkovaniu nie je dôležitý a 40,9 percenta respondentov nemá žiadnych politikov, ktorí sú im blízki. Spomedzi tých respondentov, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, je postoj im blízkych politikov k očkovaniu dôležitý až pre 37,4 pecenta.

„Malý pocit ohrozenia epidémiou a mimoriadne nízka dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou môžu prispievať k nízkej ochote dať sa zaočkovať. Ďalším faktorom môže byť odmietavé či nejednoznačné stanovisko niektorých politikov k vakcinácii, pretože pre približne pätinu respondentov je postoj ich obľúbeného politika k očkovaniu dôležitý,“ sumarizuje Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

„Dôvera v inštitúcie je faktor, ktorý výrazne rozdeľuje už zaočkovaných a nezaočkovaných. S blížiacim sa návratom detí do škôl a začínajúcim nástupom tretej vlny je preto kľúčové, aby verejné autority komunikovali témy spojené s manažmentom pandémie tak, aby spoločnosť ešte viac nerozdeľovali. Na druhej strane musia oveľa presvedčivejšie a jednotnejšie vysvetľovať benefity očkovania pre celú spoločnosť. Keďže nízka ochota zaočkovať sa aj dodržiavať protipandemické opatrenia súvisia s nízkym pocitom vlastného ohrozenia koronavírusom, je naďalej potrebné pripomínať, že zodpovedným správaním chránime tých zraniteľnejších, vrátane našich detí. Školopovinné deti, ktoré sa ešte nemôžu dať zaočkovať, si nezaslúžia stráviť väčšinu ďalšieho školského roka v online škole a bez kontaktu s učiteľmi a rovesníkmi, a seniori v DSS zas bez kontaktu s najbližšími,“ pripomína Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke Ako sa máte, Slovensko

Spracovala: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame

Foto: TASR – Roman Hanc