Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Ochota dať sa zaočkovať naďalej stagnuje. Povinné očkovanie väčšina respondentov odmieta

27. 7. 2021 | zhliadnuté 806-krát

Ochota dať sa zaočkovať zostáva už od marca na pomerne stabilnej úrovni. Už zaočkovaných alebo ochotných dať sa zaočkovať je 51,7 percenta, čo predstavuje oproti máju nárast iba o tri percentá. Výraznejšie však narástol počet respondentov, ktorí očkovanie odmietajú (o viac ako päť percentuálnych bodov z májových 30,9 % na 36 %). Povinné očkovanie väčšina (61,9 %) respondentov odmieta, pri názoroch na miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných je pomer ich zástancov a odporcov vyrovnanejší.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sme zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020, a štyrikrát v roku 2021.

Desiata vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 15. až 20. júla 2021. V tomto období bola na Slovensku priaznivá epidemiologická situácia a naďalej klesali počty hospitalizovaných. Očkovanie bolo otvorené pre všetkých nad 12 rokov a počet čakajúcich na vakcínu v čakárni klesal. Viaceré očkovacie centrá začali očkovať bez registrácie.

Ochota dať sa zaočkovať sa významnejšie nemení, ešte niečo viac ako 10 percent respondentov sa plánuje zaočkovať

Respondentov, ktorí sa už dali zaočkovať (41 %) a respondentov, ktorí odpovedali kladne na otázku Dnes sú dostupné vakcíny na nový koronavírus, plánujete sa dať zaočkovať?  (10,7 %) je spolu 51,7 percenta, čo je v porovnaní s májovým výskumom (48,7 %) iba minimálny nárast na úrovni štatistickej chyby. Mierne však tiež stúpol počet respondentov, ktorí očkovanie odmietajú (z májových 30,9 % na súčasných 36 %, čo je najviac od decembra 2020) a výraznejšie poklesol počet nerozhodnutých respondentov (z 20,4 % na 12,3 %).

Kto sa už dal zaočkovať

Viac zaočkovaných je medzi obyvateľmi Bratislavského kraja, z miest (sídla nad 20 000 obyvateľov) a medzi vysokoškolsky vzdelanými (tých je zaočkovaných už 52,9 %). Menej zaočkovaní sú respondenti, ktorí odpovedali, že je pre ich domácnosť ťažké vyjsť z rozpočtom. Výrazne menej zaočkovaní sú voliči opozičných strán s výnimkou voličov strany Hlas-SD, ktorí sú zaočkovaní vo vyššej miere (47,2 %) ako celá populácia. Viac zaočkovaní sú voliči vládnych strán s výnimkou voličov strany Sme rodina (ich zaočkovanosť je na úrovni 37,5 %).

Respondenti, ktorí viac dôverujú inštitúciám, ako sú vláda, zdravotníctvo či veda, sú zaočkovaní viac a podobne sa vo väčšej miere dali tiež zaočkovať respondenti, ktorí vo svojom okolí poznajú ľudí s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19.

Respondenti, ktorí sa v minulosti už nakazili koronavírusom, sú zaočkovaní v podobnej miere (38,2 %) ako celá populácia.

Čo by zmenilo postoj respondentov odmietajúcich očkovanie

Až 29,8 percenta tých respondentov, ktorí odmietajú očkovanie, by zmenilo svoj postoj, ak by sa dostatočne preukázalo, že vakcíny sú bezpečné a získajú riadnu registráciu v liekovej agentúre, 14,3 percenta tých respondentov, ktorí odmietajú očkovanie by zmenilo svoj postoj, ak by sa mohli zaočkovať u svojho lekára a 12,5 percenta by zmenilo svoj postoj, ak by prišla ďalšia vlna epidémie a znova by sa zaplnili nemocnice a zomieralo by veľa ľudí.

Malo by byť očkovanie povinné?

Za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav, je 31,2 percenta respondentov, odmieta ho 61,9 percenta respondentov (a 7,6 % respondentov nevie túto otázku posúdiť). Väčšina už zaočkovaných respondentov takéto povinné očkovanie schvaľuje (54,9 %).

Za povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva (napr. ľudia nad 65 rokov, zdravotníci, zamestnanci DSS, policajti, učitelia a pod.) je 42,3 percenta respondentov, odmieta ho 50,5 percenta respondentov (a 7,6 % respondentov nevie túto otázku posúdiť). Takmer dve tretiny (65,8 %) už zaočkovaných respondentov takéto povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľov schvaľuje.

Mali by pre zaočkovaných platiť miernejšie epidemiologické opatrenia?

Na otázku Myslíte si, že pre zaočkovaných by mali platiť miernejšie epidemiologické pravidlá ako pre nezaočkovaných (ktorým by bolo napríklad obmedzené cestovanie do zahraničia či návštevy hromadných podujatí) odpovedalo "áno" 39,7 percenta respondentov (čo je pokles oproti výskumu z mája kde súhlasilo 46,3 %). S miernejším epidemiologickým opatreniami pre zaočkovaných nesúhlasí 46,6 percenta respondentov (nárast z májových 35,4 %) a 13,7 percenta nevie odpovedať.

Medzi už zaočkovanými je za miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných až 72 percent respondentov.

Miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných podporujú voliči všetkých vládnych strán (najtesnejšie voliči Sme rodina, kde 40,3 % podporuje takéto opatrenie a 36,1 % je proti). Naopak nesúhlasia s ním voliči všetkých opozičných strán (najtesnejšie voliči Hlas-SD: za 39,4 %, proti 43 %).

„V predchádzajúcich výskumoch sme evidovali pomerne veľkú skupinu respondentov, ktorí ešte neboli rozhodnutí, či sa dajú zaočkovať. Najnovší výskum však ukazuje, že táto skupina nerozhodnutých sa zmenšuje a väčšia časť z nich sa zaraďuje skôr do tábora ´odmietačov´ očkovania. Postoje k povinnému očkovaniu a k platnosti miernejších epidemiologických opatrení rozdeľujú spoločnosť do dvoch táborov: už zaočkovaní väčšinovo podporujú obidve opatrenia, nezaočkovaní sú ešte výraznejšie proti,“ všíma si Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke Ako sa máte, Slovensko

Spracoval: Juraj Caránek, agentúra Seesame

Foto: TASR – Roman Hanc