Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Vedci sa po letnej škole neboja: nástupcovia rastú

25. 7. 2021 | zhliadnuté 625-krát

Niektoré deti o Slovenskej akadémii vied len počuli, iné ju navštívili už po niekoľký raz. Ani jedno však neprišlo na Letnú školu mladých vedcov (LŠMV) z donútenia. Informáciu, že sa koná od 19. do 23. júla, našli na internete, informovali ich učitelia, rodičia, kamaráti rodičov, susedia... Podujatie sa už pri svojom druhom ročníku, zdá sa, stalo veľmi populárnym – veď tento rok museli organizátori veľmi starostlivo vyberať z 89 prihlášok a motivačných listov z celého Slovenska. Nakoniec sa ich zišlo 28.

„A bolo to aj trochu náročnejšie na organizáciu,“ hovorí Alena Opálková Šišková z Ústavu polymérov SAV, jedna z organizátorov, ktorí museli zabezpečiť nielen odborný program na desiatich ústavoch SAV, ale aj ubytovanie pre mimobratislavských účastníkov, popoludňajší aj večerný program. „S financiami pomohlo Predsedníctvo SAV a veľkej pomoci sa nám dostalo aj od  Fenoménov sveta,“ vymenúva A. Opálková Šišková.

Michal sa zúčastnil LŠMV druhýkrát a o pokusoch v Ústave anorganickej chémie SAV hovoril, akoby ich robil pravidelne. Spolu s Jakubom, ktorý tiež nebol v SAV nováčik, debatovali takmer na vedeckej úrovni. V ústave pod vedením zanieteného popularizátora vedy Viliama Pavlíka vyskúšali výbuch, štart rakety, odlievanie. „Veda je ako mágia, má svoje čaro. Dôležité je u detí vykresať iskričku, zasiať semienko záujmu,“ hovorí zápalisto vedec a podľa jeho rozprávania sa mu to u spomínaných chlapcov podarilo. „Fascinoval ich každý predmet, skúmavka, prístroj, pec, odlievanie sklíčok,“ opisuje V. Pavlík, ktorý sa nádeja, že mal v tíme možno budúcich kolegov. „Michal možno trochu viac inklinuje k astronómii, ale veď uvidíme,“ dodáva s úsmevom V. Pavlík. V Ústave polymérov SAV sme zasa natrafili na trojicu dievčat  Karolína, Hana a Nina sa „zabávali“ farbením hodvábu a bavlny či skúmaním recyklovaných polystyrénových vláken mikroskopom. „Potešilo ma, že som urobila skvelé fotky,“ usmieva sa zhovorčivá Karolínka, ktorá popritom stihne povedať, že sa do letnej školy dostala, lebo jednoducho chcela. „V motivačnom liste som napísala, čo tu chcem robiť a povedala som si, že sa sem musím dostať.“ SAV bola pre všetky tri neznáma inštitúcia, o ktorej vedeli, že taká existuje, dnes je to už „super miesto, kde sa robia úžasné veci“ – ako zistili, napríklad aj to, ako recyklovať plastový odpad. Názov Virologického ústavu BMC SAV zaregistrovalo za posledný rok azda každé dieťa. V rámci letnej školy sa tu podarilo „aktívne prázdninovať“ Kristíne, Izabele a Kristiánovi, ktorí už dnes vedia, že sem chcú prísť aj o rok, o dva a aj ako absolventi vysokej školy. „Bola som tu vlani, ´na farmakológii´, a veľmi ma to zaujalo. Tento rok mi poradili skúsiť niečo iné,“ hovorí Kristínka, ktorá prišla z Brezna. Izabela už vie, že sa chce v budúcnosti venovať výskumu chorôb a pomáhať. „Veda ma baví, je to moja vášeň a určite sa chcem sem vrátiť aj v budúcnosti,“ hovorí oduševnene. Kristián zasa vie, že sa chce venovať bioinformatike. „Teda, z vedy ma baví informatika aj biovedy – biológia, chémia,“ vysvetľuje mladý vedec, ktorý na letnej škole nahradil sestru a nevie si tento „záskok“ vynachváliť. Názov ich projektu Detekcia karbonickej anhydrázy IX v normoxických a hypoxických podmienkach potvrdzuje, že to s vedeckou budúcnosťou myslia naozaj vážne.

Na záverečnej piatkovej prezentácii boli už aj rodičia a pri vysvetľovaní svojich projektov mladými vedcami otvárali oči a ústa všetci. Doslova. Deti sa úplne zžili so svojou úlohou mladých vedcov. Vedecké popisy, latinské názvy, suverénne prezentácie – nič z toho nebol problém. „Srdce ako na dlani“ mali Andrea, Linda a Samo, keď podrobne opisovali, ako v Ústave pre výskum srdca CEM SAV skúmali množstvo kofeínu v čajoch hmotnostnou spektometriou. Medzi divákmi nechali s podrobným opisom kolovať rez obličky či srdca (potkana), ochotne opisovali, ktorý čaj ako pôsobí, alebo čo všetko spôsobuje arytmiu srdca. Len meter-dva ďalej budúca vedkyňa (už dnes vie, že pôjde študovať veterinu a potom bude robiť vedeckú prácu v SAV) Nela do podrobností opisovala svoj projekt s kliešťami – od zberu, triedenie, extrakciu DNA, prípravu chemikálií až po analýzu boreliózy. Tá sa, mimochodom, našla u troch jedincov. Zapamätajte si: kliešte neznášajú teplo a sucho. A pozor, nie je to hmyz – sú to pavúkovce, zdôrazňovala nádejná vedkyňa Nela, ktoré letnú školu absolvovala v Ústave zoológie SAV. Rovnako tak Lukáš, ktorý do tohto špeciálneho „tábora“ prišiel aj so svojou zbierkou švábov. Je pravda, že keď niektoré živé, zhruba osemcentimetrové exempláre bral do ruky, mnohí bočili, no obdiv bolo vidieť u každého. Jedenásťročný Lukáš sa tomuto koníčku venuje od siedmich rokov a prestať určite nemieni. Ondrej prezentoval projekt, na ktorom s „kolegami“ – Matúšom a Šimonom – pracoval v Ústave experimentálnej farmakológie a toxikológie CEM SAV, kde skúmali napríklad oxidačné stresy – ako vznikajú, čoho sú dôsledkom, ako sa dostali k látke získanej z paprade – apigenónu. V rámci školy skúmali tiež bunkovú smrť. Filip, Patrik a Tomáš zápalisto vysvetľovali svoj projekt, ktorému sa venovali v Ústave materiálov a mechaniky strojov SAV a pri ktorom skúmali štruktúru a vlastnosti kovov. V rámci toho merali ich mikrotvrdosť, zisťovali chemické zloženie na optickom spektrometri, vyskúšali čo-to z metalografie... Lea, Dada a Slávka skúmali počas svojich vedeckých dní svet pod mikroskopom na Ústave molekulárnej biológie SAV – pripravovali živné médium, robili výtery z úst a sledovali ich či skúmali baktérie a kvasinky v potravinách. Teo, podľa svojej mamy „malý Sheldon“, absolvoval letnú školu vo vysnívanom Fyzikálnom ústave SAV v Centre pre výskum kvantovej informácie. Skúmal pohyb svetla cez optokábel, riešil rovnice, elektromagnetické spektrum... Fascinovali ho prístroje, výskum, celá SAV.  Aj on sa však s očakávaním premiestnil ku prezentácii projektu s hovoriacou hlavou, ktorú predniesli Timur a Matej. V projekte sa venovali aktuálnej téme – hovoriaca hlava sa v debate sústreďovala na kontrolu pohybu na hranici, resp. či je respondent potenciálnym nositeľom koronavírusu.

Deťom sa v piatok odchádzalo ťažko. S diplomami v ruke sa každé lúčilo so slovami „tak o rok“. Päť dní, ktoré spolu s vedcami SAV a ich spolupracovníkmi zažili, boli nezabudnuteľné – a boli také, ako si ich vysnívali: cez deň „práca“, poobede a večer zábava. Nezabudlo sa na šport, prehliadku s Pátračom Tinom či pravú letnú opekačku alebo dobrý film. Päť intenzívnych dní s deťmi zasa pre vedcov SAV vykresalo priam iskru, že sa o vedu na Slovensku nemusia báť. Nástupcovia im rastú. Minimálne takí zanietení, ako sú sami. A to veľmi poteší. 

Text: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky