Aktuality

Víťazkou XIII. ročníka Interaktívnej konferencie mladých vedcov 2021 sa stala Ing. Lucia Pažitná z Chemického ústavu SAV. Cenu Prevedy jej udelili za štúdiu pod názvom Analýza zmien glykánového zloženia sér v súvislosti s tehotenskou cukrovkou pomocou microarray metódy založenej na lektínoch.

Ako ste sa dostali k vede, prečo Chemický ústav SAV?

K vede ma to ťahalo už počas strednej školy, ale viac som k nej pričuchla až počas vysokej školy, kde som síce nepracovala na ničom veľkom, ale napĺňala ma samotná práca a to, že som za ňou videla výsledky. Pôvodne som sa hlásila na Biomedicínske centrum SAV, no pôsobením rôznych faktorov a okolností som nakoniec zakotvila na Chemickom ústave SAV, za čo som nesmierne vďačná a v žiadnom prípade by som to nemenila. Jednoducho to tak malo byť.

Čo pre vás znamená ocenenie Preveda?

V prvom rade musím poznamenať, že ma to potešilo (veď koho by nie). Zároveň je to pre mňa nový impulz, lebo to dokazuje, že to, čo robíme, má význam, a keď sa pošťastí, tak si našu prácu všimnú a ocenia aj ľudia z iných oddelení či odvetví. 

Ako ste sa dozvedeli o možnosti prezentovať váš výskum na Interaktívnej konferencii mladých vedcov?   

Vedela som o konferencii od starších doktorandov, už keď som nastúpila. Išlo o možnosť prezentovať výsledky online formou – čo vtedy nebolo až také bežné – v rôznych sekciách, kde si človek mohol naozaj vybrať taký obsah, ktorý sa jeho téme približoval najviac. A tiež to nestálo stovky eur, takže nebolo potrebné rozmýšľať, odkiaľ vziať peniaze, čomu sa určite potešil aj školiteľ.

Popíšete nám zaujímavý moment z vašej vedeckej kariéry?

Momentálne mi nič konkrétne nenapadá. Každý deň je niečím zaujímavý, hlavne v tom, že vy si niečo naplánujete a ono sa to aj tak skončí úplne inak, ako ste si mysleli.

Čo pokladáte za meradlo úspechu mladého vedca?

Myslím si, že na úspech sa môžeme pozerať z dvoch strán. V prvom rade je úspech, ak sa mladý vedec naučí samostatne pracovať, kreatívne pristupovať k rôznym problémom, ktoré sa počas výskumu pritrafia, a následne je schopný ich riešiť. Z druhej strany každá jedna účasť na konferencii, prednáška či publikácia ho neustále posúvajú ďalej a dávajú mu príležitosti sa neustále zlepšovať.

Nájdete si popri práci vo vede čas na dobrú hudbu? Čo teraz počúvajú mladí vedci?

Samozrejme, je to pre mňa určitá forma relaxu, dokonca sa pri hudbe dokážem lepšie sústrediť. Aj pri práci v laboratóriu často počúvam hudbu alebo rôzne podcasty. Na dobrú hudbu sa vždy nájde čas, nezáleží na tom, čo človek robí. Neviem, či som práve osoba, ktorej by ste sa to mali pýtať, nemám nejaký vyhranený štýl. Ale minimálne podľa môjho okolia viem skonštatovať, že si nemáme problém vypočuť akúkoľvek hudbu, od rocku, 80. rokov a nesmiem opomenúť ani súčasnú slovenskú scénu, ktorá je tiež kvalitná. Vypichnem napríklad Richarda Autnera a Orchester Jeana Valjeana.

Poznáte kapelu/formáciu z klipu, kde predstavujeme víťazov?

Musím sa priznať, bola mi povedomá, ale len tak z hlavy by som kapelu povedať nevedela, až po tejto otázke som si ju vyhľadala.

Je vaša práca náročná? Aké to je pracovať na takej zložitej, multidisciplinárnej problematike v takom veľkom kolektíve (spolu)autorov?

Dobrá otázka. Náročná je každá práca a ani táto nie je výnimkou. Každá téma, na ktorej pracujeme, si najskôr vyžaduje štúdium literatúry, aby sme vedeli, čo nás čaká a neminie. Následne plánovanie samotných experimentov, „vychytávanie múch“, keď to nejde tak, ako by sme chceli, prípadne, keď sa prístroje rozhodnú, že si zoberú neohlásené voľno. Tiež vyhodnocovanie samotných dát – musíte sa zamyslieť nad tým, čo vám vyšlo a prečo, žiaden prístroj nám priamo nedá výsledky aj s vysvetlivkami a práve na to sme tu, aby sme to vedeli interpretovať. Pracovať vo väčšom kolektíve má svoje výhody aj nevýhody. Jednou z mnohých výhod je možnosť konzultovať postupy či priebežné výsledky s ostatnými, a každý človek vnesie jeho špecifický, unikátny pohľad na problematiku.

Máte nejaký svoj vedecký sen alebo cieľ, kam by ste rada v budúcnosti posunuli váš výskum?

Asi najviac by ma potešilo, ak by sa podarilo náš základný výskum posunúť až na úroveň, keď by bol naozaj prospešný a využiteľný v medicínskej praxi. Zjednodušilo a zrýchlilo by to diagnostiku rôznych ochorení a rovnako o čosi uľahčilo život pacientom. Ale na takéto závery je ešte priskoro a je potrebných ešte mnoho experimentov a minutých špičiek.

Vedeli by ste nejakým spôsobom povzbudiť nádejných budúcich vedcov – ešte študentov, aby uvažovali o kariére vedca?

Ak ich baví práca v laboratóriu a samotný proces vymýšľania, overovania a následnej aplikácie nápadov, nech určite idú do toho. V mnohých prípadoch výsledky neprichádzajú hneď, predchádzajú im mnohé nevydarené dni, na ktoré by človek najradšej zabudol a so všetkým skončil. O to krajší je neskôr ten pocit, keď to konečne vychádza a vy máte chuť to vykričať do celého sveta. 

Čo je najťažšie na vašej práci?

To, že sa človek nikdy nevie dopredu pripraviť na rôzne otázky a situácie, ktoré nastanú. Musí mať naozaj široké znalosti vo svojom odbore, aby bol schopný promptne zareagovať a prispôsobiť sa podmienkam. A aj napriek tomu sa často stane, že si musíte dohľadávať informácie, lebo vás zaujíma odpoveď.

Čo by ste zmenili, keby ste mohli, na slovenskej vede? 

Toto je celkom komplexná otázka, najskôr zrejme financovanie. Veľakrát sa stane, že sú nápady, ktoré si zaslúžia pozornosť, no nedostanú podporu, akú by potrebovali a preto nenaplnia svoj potenciál. Tiež by som možno trochu zmenila systém hodnotenia vedcov na základe množstva publikácií a zamerala sa viac na ich kvalitu. Publikovanie kvalitných výsledkov v dobrom časopise, ktorému predchádzali merania, optimalizácie a vyhodnocovanie, niekedy zaberie omnoho viac času, ako si vieme predstaviť.  

Prídete o rok obhajovať svoje víťazstvo?

Ak budem mať nejaké zaujímavé výsledky, tak určite áno.

Spracovali: Miroslav Ferko, CEM SAV, OZ Preveda a Pavol Farkaš, ChÚ SAV a OZ Preveda

Foto: Lucia Pažitná, CHÚ SAV