Súčasťou dnešného celosvetového hudobného sviatku je idea prekonávania hraníc a bariér
Svetový deň hudby pripadajúci na 21. júna je celosvetovým hudobným podujatím, ktoré zdôrazňuje myšlienku univerzálnej dostupnosti hudby a otvorenosti voči hudbe bez ohľadu na jej konkrétne podoby a reprezentácie.
V tento deň má byť hudba sprístupnená každému, kto má záujem zapojiť sa do akejkoľvek hudobnej aktivity ako jej účastník, hudobník, interpret či poslucháč. V mestách po celom svete sa v tento deň každoročne konajú organizované hudobné podujatia aj spontánne hudobné aktivity, ktoré symbolicky pripomínajú význam aktívneho muzicírovania a počúvania hudby pre človeka. Dôležitou súčasťou tohto celosvetového hudobného sviatku je idea prekonávania hraníc a bariér – medzi rôznymi hudobnými kultúrami, hudobnými žánrami a štýlmi, medzi rôznymi historickými podobami hudby, ale aj medzi jej pestrými súčasnými prezentáciami.
Podnet na vznik Svetového dňa hudby pôvodne zišiel z dvoch významných európskych hudobných regiónov: z Francúzska, keď jeho ideu v roku 1981 predniesol vtedajší francúzsky minister kultúry Jack Lang, a z Veľkej Británie, kde sa táto idea vzápätí, v nasledujúcom roku, po prvý raz uskutočnila. Spočiatku Svetový deň hudby slúžil na propagáciu hudby ako umenia, ktoré širokej verejnosti približovali otvorené koncerty a živé performancie. Prerástol však do celosvetového podujatia, ktoré pripomína význam hudby v živote človeka bez ohľadu na konkrétne kultúry, historické obdobia, hudobné druhy a žánre, sociálno-kultúrne kontexty či kultúrno-geografické areály. V poslednom období sa stal najmä oslavou hudobnej rozmanitosti a rôznorodosti, na ktorej sa podieľajú všetky hudobné kultúry sveta.
Podobne ako mnohé muzikologické pracoviská v zahraničí aj Ústav hudobnej vedy SAV prispieva do tejto mozaiky výskumom hudobnej kultúry vlastného regiónu. Prostredníctvom dvoch ťažiskových muzikologických disciplín – hudobnej historiografie a etnomuzikológie – skúma hudbu, ktorá vznikala alebo zaznievala na území Slovenska, porovnáva ju s hudbou ďalších európskych regiónov a identifikuje jej širšie teritoriálne, štýlové, žánrové, národné a kultúrne kontexty. Okrem vedeckých syntéz, knižných monografií, zborníkov a štúdií sprístupňuje výsledky svojich výskumov prostredníctvom ďalších výstupov, ktoré patria v muzikológii k štandardným: sú to rôzne typy hudobných edícií, ktoré zahrnujú notový zápis alebo zvukový záznam a sústreďujú sa primárne na zverejnenie a sprístupnenie hudby samotnej.
Kvalifikované sprístupnenie hudobného materiálu predstavuje dôležitú časť vedecko-výskumných aktivít nášho ústavu. Často ide o dosiaľ neznáme alebo fragmentárne známe hudobné diela či väčšie hudobné zbierky, novo objavené hudobné kompozície či zvukové nahrávky. Rôzne spôsoby zverejnenia a sprístupnenia hudby skúma špeciálna oblasť muzikológie – tzv. hudobná textológia (hudobná filológia), ktorá je zameraná na hudobný (notový) zápis, s využitím najmä v hudobnej historiografii. V poslednom období sa rozvíjajú aj jej novšie aplikácie, ktoré zohľadňujú ďalšie hudobné médiá, najmä zvukový záznam, a nachádzajú uplatnenie v etnomuzikológii.
Za posledné obdobie pracovníci Ústavu hudobnej vedy SAV publikovali celý rad hudobných edícií, ktoré rozširujú pohľad na dejiny komponovanej hudby či na tradičnú ľudovú hudobnú kultúru z územia Slovenska. Ide prevažne o typ kritických pramenných edícií, dominantou ktorých je komentované vydanie pôvodného hudobného materiálu. Ďalším typom sú hudobné antológie, ktoré vznikajú ako výsledok reprezentatívneho výberu hudby na základe vymedzeného historického obdobia, hudobného druhu alebo žánru, či autorskej osobnosti. Inou formou evidencie, spracovania a sprístupnenia hudobných prameňov sú vedecké katalógy a databázy. Všetky uvedené typy publikácií predstavujú dôležitú súčasť výstupov z mnohých vedecko-výskumných projektov nášho pracoviska.
V spolupráci s Edičným oddelením Hudobného centra sa Ústav hudobnej vedy SAV podieľal na monumentálnom edičnom projekte Súborné dielo Jána Levoslava Bellu. Ide o kompletné vydanie skladieb najvýznamnejšieho slovenského skladateľa 19. storočia. Na tomto projekte spolupracovala ako jedna z kľúčových editoriek hudobná historička nášho pracoviska PhDr. Jana Lengová, CSc., a pod jej vedením boli sprístupnené viaceré kompozície tohto autora v novom pohľade (napr. piesňová tvorba, hudba pre organ, operné diela, veľké kompozície duchovnej hudby).
Pramenno-kritická edícia hudby 16. a 17. storočia zo Spiša ako regiónu vyspelej dobovej hudobnej kultúry so širokými európskymi kontaktmi pod názvom Musica Scepusii Veteris programovo sprístupňuje hudobné diela ťažiskových autorov tohto obdobia pôsobiacich na Spiši. Edíciu vedie hudobná historička PhDr. Janka Petőczová, CSc.
Z hudobných antológií je objavným príspevkom k poznávaniu hudby pre klavír slovenských autorov 19. storočia Antológia klavírnej hudby na Slovensku (1830 – 1918) PhDr. Jany Lengovej, CSc. Táto bádateľka sa dlhodobo venuje nielen výskumu, ale aj systematickému sprístupňovaniu domácej hudobnej tvorby 19. storočia podľa jednotlivých hudobnožánrových okruhov a v tejto práci pokračuje prípravou antológie hudby pre spevácke zbory.
V spolupráci s Etnologickým ústavom AV ČR a Fonografickým archívom Rakúskej akadémie vied spolupracoval Ústav hudobnej vedy SAV na kritickom vydaní vzácnych zvukových (fonografických) nahrávok slovenského a moravského spevu zo začiatku 20. storočia, ktoré vznikli na základe zberateľsko-dokumentačnej práce hudobného skladateľa a etnomuzikológa Leoša Janáčka a jeho spolupracovníkov (As Recorded by the Phonograph: Slovak and Moravian Songs Recorded by Hynek Bím, Leoš Janáček and Františka Kyselková in 1909–1912). Táto edícia historických zvukových nahrávok sa pripravovala v transdisciplinárnej spolupráci odborníkov z oblasti etnomuzikológie, hudobnej historiografie, etnológie, akustiky a informatiky. Išlo o priekopnícky edičný projekt medzinárodného významu tak z hľadiska technickej rekonštrukcie nahrávok a vyhodnotenia ich obsahu, ako z hľadiska formy ich sprístupnenia.
Dlhodobý projekt digitalizácie a obsahovej rekonštrukcie rozsiahlej rukopisnej zbierky slovenských ľudových piesní Karola Plicku sa realizuje v spolupráci s majiteľmi týchto prameňov – so Slovenským národným múzeom v Martine a Literárnym archívom Slovenskej národnej knižnice. Nová metodika rekonštrukcie týchto zápisov, ktorá vznikla na Ústave hudobnej vedy SAV, vo veľkej miere prispela k postupnému spracovávaniu Plickových rukopisných zápisov v poslednom období, s perspektívou ich kritického vydania (Mgr. Miriam Timková, PhD.)
Printová edícia vedeckých katalógov systematicky sprístupňuje stredoveké notované fragmenty zachované na území Slovenska (Catalogus fragmentorum cum notis musicis medii aevi in Slovacia). Obsah evidovaných prameňov sa spracúva do online databázy Cantus Planus, ktorá je súčasťou medzinárodnej siete databáz stredovekých prameňov Cantus Index. Printovú edíciu aj slovenskú online databázu vedie hudobná historička PhDr. Eva Veselovská, PhD., za spolupráce kolegov z oblasti hudobnej medievistiky z ďalších inštitúcií na Slovensku.
Väčšina pramenných edícií vychádza štandardne v dvojjazyčnom (slovensko-anglickom alebo slovensko-nemeckom) vydaní a je k dispozícii bádateľom a užívateľom aj v zahraničí. Osobitný prínos týchto komentovaných materiálových výstupov spočíva v tom, že slúžia nielen ďalšiemu výskumu, ale aj hudobnej praxi: hudobným umelcom, interpretom a skladateľom, pedagógom, dramaturgom hudobných telies, rozhlasovým redaktorom, folklórnym telesám. Práve Svetový deň hudby je príležitosťou pripomenúť tieto typy publikácií, ktoré sú výstupom zo základného výskumu, majú však oveľa širšie uplatnenie – smerujú aj do široko definovanej hudobnej, umeleckej a kultúrnej praxe.
Text a foto: Hana Urbancová, Ústav hudobnej vedy SAV