Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Vychádza nové číslo časopisu Akadémia/Správy SAV

17. 6. 2021 | zhliadnuté 313-krát

Prečo prestal byť materiálový výskum doménou fyzikov a pribral iné profesie? Môže byť na konšpiračných teóriách niečo užitočné? Prečo sa vedci venujú poruchám čuchu a upozorňujú na ne lekárov? Tieto i ďalšie témy prináša tretie tohtoročné číslo časopisu Akadémia/Správy SAV.

„Keďže nevieme presne, čo môže byť základom možného budúceho kontraktu či výhodnej spolupráce, snažíme sa držať otvorených čo najviac ciest z tých, ktoré sú k dispozícii,“ hovorí okrem iného v rozhovore Materiálový výskum zasahuje do mnohých oblastí Pavol Hvizdoš, riaditeľ košického Ústavu materiálového výskumu SAV.

„Hoci konšpiračné teórie sú často fakticky nezmyslami, treba vnímať, že vyjadrujú niečo, na čo ľudia kedysi používali mýty. Symbolicky vyjadrujú to, ako preciťujeme bytie,“ zdôrazňuje Zuzana Panczová, vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a nová členka Predsedníctva Slovenskej akadémie vied v texte pod titulkom Konšpirácie odrážajú ľudské obavy.

Začiatkom mája odštartovali koordinátorky projektu Čuch a COVID-19 Enikő Račeková a Marcela Martončíková z Neurobiologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV jeho druhú etapu. Tá umožnila ďalším ľuďom s poruchou čuchu po prekonaní COVID-19, aby si pomocou testu parfumovaných fixiek a znalostí vedcov z tohto ústavu overili, do akej miery je tento ich zmysel postihnutý. K tomuto projektu vedkyne priviedol ich výskum schopnosti mozgu produkovať nové nervové bunky po narodení. Viac v článku Opomínaný čuch si zaslúži viac pozornosti.

Pod titulkom Ako premýšľať o vede predstavuje Akadémia/Správy SAV Tomáša Hromádku. Vedca z Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied a nového člena jej predsedníctva, ktorý študoval všeobecné lekárstvo, teoretickú informatiku i psychológiu. Zdôrazňuje, že každá z oblastí, ktoré študoval, ho pripravila na neurovedu iným spôsobom.

Ak by niekde na horizonte malo byť výsledkom projektov skúmajúcich fungovanie ryanodínového receptora liečivo na arytmie, tak výsledky výskumu, ktoré nedávno publikovala skupina slovenských a ruských vedcov v prestížnom časopise Journal of General Physiology, povedú podľa Alexandry Zahradníkovej z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV k poznaniu, aké vlastnosti takéto liečivo má mať, aby dokázalo normalizovať funkciu tohto receptora aj pri zmenenom prostredí v bunke. Viac o výskume v texte Dlhodobý záujem o „strojček v srdci“.

Nové číslo časopisu Akadémia/Správy SAV 

Text: Martin Podstupka

Foto: Martin Bystriansky