Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Spomienka na Milana Ftáčnika

15. 5. 2021 | zhliadnuté 333-krát

Milan Ftáčnik, doc., RNDr., CSc., sa narodil 30. októbra 1956 v Bratislave. Teoretickú kybernetiku študoval v rokoch 1976 – 1980 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (štúdium ukončil na novozaloženej Matematicko-fyzikálnej fakulte UK). Absolvoval s cenou ministra školstva. Striedavo pôsobil vo vedecko-pedagogickej a politickej sfére. Bol pracovníkom aj vedúcim viacerých katedier Matematicko-fyzikálnej fakulty a neskôr Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, menovite postupne sa transformujúcich katedier teoretickej kybernetiky, umelej inteligencie, počítačovej grafiky a aplikovanej informatiky. Politicky sa aktivizoval po roku 1990, bol členom Predsedníctva SNR (1990  1992), ministrom školstva SR (1998  2002), starostom bratislavskej mestskej časti Petržalka (2006  2010) a primátorom Bratislavy (2010 – 2014).

Zákon o SAV

Do novodobej histórie SAV sa Milan Ftáčnik zapísal najmä ako minister školstva. V období piateho ponovembrového Predsedníctva SAV 2001 – 2005 vyvrcholilo naše dvanásťročné úsilie o presadenie nového zákona o SAV, pretože SAV stále ešte pôsobila podľa legislatívy spred roka 1990, aj keď existenčne upravenej malými novelami. Úsilie predošlých štyroch predsedníctiev SAV stroskotalo na nedoriešenom konflikte o postavení SAV, vysokých škôl a rezortného výskumu a nedostatočnom záujme politickej sféry tento uzol rozseknúť. Podarilo sa to až s pomocou Milana Ftáčnika. (Detaily som zhrnul v eseji V legislatívnom labyrinte k desiatemu výročiu prijatia nového zákona o SAV v roku 2012. Vyberám z nej kľúčovú časť.)

Legislatívne aktivity piateho Predsedníctva SAV 2001 – 2005

Rok 2001 bol charakteristický kulmináciou legislatívnych aktivít a dosiahli sa akceptovateľné kompromisy. Dôležité bolo výjazdové zasadnutie Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport do Areálu SAV v Nitre. Delegáciu viedol Š. Šlachta. Poslanci sa oboznámili s ústavmi v Nitre a s predstaviteľmi SAV. Za Radu vedcov SAV sa zúčastnil P. Mrafko. Prerokoval sa návrh zákona o SAV, predložený vtedy do Legislatívnej rady vlády SR. Poslanci podporili zachovanie doktorandského štúdia v SAV, zachovanie rozpočtovej kapitoly, pripomienkovali obmedzenie počtu funkčných období (dve obdobia). Na základe toho sa v SAV upustilo od limitovania počtu funkčných období všeobecne.

V záverečnej fáze legislatívnych rokovaní preukázal majstrovstvo minister školstva Milan Ftáčnik. Vďaka schopnosti analyzovať problémy a logicky argumentovať doviedol rokovania v priebehu niekoľkých stretnutí do úspešného konca. Spomínam si na prípad, keď musel z rokovania pri určitom bode, povedzme 3.2, odísť do Národnej rady SR a keď sa po dvoch hodinách vrátil, boli sme stále pri bode 3.2. Napriek tomu sa program stihol a návrh sme uzavreli. Minister eliminoval svoj konflikt záujmov príslušníka univerzitnej komunity. Aj F. Devínsky, rektor UK, v rozhovore médiá v roku 2002 vnímal Ftáčnika ako najlepšieho ponovembrového ministra školstva. V tom sme sa s Univerzitou Komenského zhodli.

Na decembrovom zasadnutí 2001 posunul parlament do druhého čítania zákon o SAV a zákon o vede a technike. Rozuzlenie nastalo 19. februára 2002. Národná rada SR jednomyseľne schválila Zákon o SAV 133/2002 Z. z., veľkou väčšinou hlasov Zákon o vede a technike  131/2002 Z. z. a po rozsiahlom pripomienkovaní aj Zákon o vysokých školách 132/2002 Z. z. (Zákon 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky bol prijatý už v predošlom roku.)

Bolo to zadosťučinenie pre SAV, ktorá prešla transformáciou a modernizáciou. Zákon kodifikoval Snem SAV, ktorý dostal mandát prijať štatút SAV. Zákon po podpísaní prezidentom platil od 1. 4. 2002. Päťdesiate výročie SAV roku 2003 sme si vďaka tomu pripomenuli v radostnejšej atmosfére.

Na tlaky zlúčiť SAV s vysokými školami reagoval minister takto: „Po roku 1989 sa nedalo jednoducho mechanicky zlúčiť akadémiu vied s vysokými školami. Od tých čias prešla SAV jednou očistnou cestou, keď sa vnútorným sebahodnotením snažila zbaviť toho, čo neprinášalo výsledky, čo nemalo taký prínos pre spoločenskú prax, ako by sa žiadalo. A tak zhruba polovica pracovníkov odišla. Tí, ktorí ostali, už predstavujú istú kvalitu a istý potenciál, s ktorým treba pracovať. Takže východisko vidím skôr v prepájaní – v prepájaní nielen škôl a ústavov SAV, ale aj rezortných ústavov.“ (Slovo, roč. 1, č. 5, marec 1999, s. 2.)

Záver

Milan Ftáčnik otvoril počas svojho pôsobenia na poste ministra školstva cestu na prijatie základnej slovenskej legislatívy pre vedu a techniku. Vynikal profesionalitou a zmyslom pre humor. Úsmev z jeho tváre neschádzal ani počas rokovania, a ak tam náhodou nebol, vždy sa načas objavil. Pre návštevníkov v jeho pracovni na ministerstve boli pre prípad, že by bolo dosť času, rozostavené šachové figúrky. (Jeho brat Ľubomír je šachový veľmajster.) Nemal nič proti tomu, keď sme cesty na ministerstvo nazývali výstupom na Ftáčnik. S nápadom prišiel Dušan Kováč. V jeho období primátora Bratislavy tradičná spolupráca SAV s radnicou pokračovala a mesto nám gratis poskytovalo na viaceré akcie Primaciálny palác.

Priebeh jeho ťažkej choroby sme sledovali so znepokojením a deň 14. 5. 2021 sa zapísal do kroniky SAV v smútočných farbách. Česť jeho pamiatke.

Text: Štefan Luby

Foto: TASR/Martin Baumann