Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Pripomíname si Svetový deň slobody tlače

3. 5. 2021 | zhliadnuté 175-krát

Pred 30 rokmi, 29. apríla až 3. mája 1991, sa africkí novinári stretli na konferencii UNESCO s cieľom podporiť nezávislé a pluralitné africké médiá, ktoré (nielen) v tom období čelili enormnému tlaku, v rámci ktorého sa museli novinári často vyrovnať i s rôznymi násilnými praktikami. Konferencia sa konala v Namíbii v meste Windhoek, podporilo ju 12 medzinárodných agentúr a zúčastnilo sa jej 63 účastníkov z 38 krajín.

Namíbia ako nezávislý štát od roku 1991 sa v tom čase musela pasovať s novoobjavenou slobodou, pomalými rozuzleniami aparheidu v Južnej Afrike, ako aj s rastúcim odporom voči africkým diktatúram a autokratickým režimom. Nastupujúce demokratické reformy sa vďaka konferencii vo Windhoeku implementovali i do rýchlo sa meniaceho mediálneho prostredia na celom kontinente.

Význam Windhoekovej deklarácie, ktorá vzišla ako výsledok z konferencie, dodnes spočíva v ochrane slobody, plurality a nezávislosti tlače a médií, aktívnej ochrane novinárov a v rozširovaní možnosti občanov využívať slobodu prejavu. Štáty sa prostredníctvom nej zaviazali povinnosťou vyhýbať sa kontrole médií a vytváraniu štátneho mediálneho monopolu. Deklarácia v sebe integruje 19 základných zásad nevyhnutných k zachovaniu slobody tlače. (Celé znenie deklarácie si môžete prečítať TU).

Na základe odporúčania organizácie UNESCO po ukončení konferencie a spísaní Windhoekovej deklarácie vyhlásilo OSN 3. máj za Svetový deň slobody tlače.

Medzi štyri najvýznamnejšie účely osláv tohto dňa OSN radí:

  • oslavovať základné princípy slobody tlače;
  • hodnotiť stav slobody tlače na celom svete;
  • brániť médiá pred útokmi na ich nezávislosť;
  • a vzdať hold novinárom, ktorí prišli o život pri výkone svojich povinností.

 

Každoročne sa od roku 1991 konferencia opakuje pod hlavičkou organizácie UNESCO v inom meste, štáte i na inom kontinente a zakaždým je sprevádzaná novou ústrednou témou týkajúcou sa aktuálnych mediálnych problémov ako sú dezinformácie, mediálne bariéry, terorizmus, spravodlivosť, prístup k informáciám, úlohe médií a pod. Závery konferencie majú prostredníctvom otvorenej diskusie prispieť k vyhodnoteniu stavu a riešeniu problémov súvisiacich so slobodou tlače na celom svete. V roku 1997 sa k organizovaniu konferencie pri príležitosti Medzinárodného dňa slobody tlače pridružilo z iniciatívy výkonnej rady UNESCO i odovzdávanie Svetovej ceny za slobodu tlače pomenovanej po novinárovi Guillermovi Canovi. Laureátom ceny môže byť osoba alebo inštitúcia, ktorá významne prispela k obrane a/alebo podpore slobody tlače kdekoľvek na svete. Cenu odovzdáva na odporúčanie nezávislej 14-člennej poroty zloženej zo spravodajských profesionálov generálny riaditeľ UNESCO vždy 3. mája. (Viac informácií o cene za slobodu tlače sa môžete dočítať TU).

Názov tohtoročnej hlavnej témy konferencie znie Informácie ako verejné dobro a po 30 rokoch sa vracia „domov“, keď sa bude znovu konať v namíbijskom hlavnom meste Windhoek v dňoch 29. apríla až 3. mája 2021. (Program a ďalšie detaily konferencie si môžete pozrieť TU).

Slobodná, bezpečná, nezávislá a pluralitná tlač je základným prvkom každej fungujúcej demokracie, pretože prispieva k ochrane všetkých ostatných ľudských práv. Z dôvodu odvážnej práce novinárov mnohokrát vyšli najavo prípady mučenia, diskriminácie, korupcie alebo zneužitia právomoci. Hovorenie pravdy je často prvým, podstatným krokom k začatiu nápravy porušovania ľudských práv a k zodpovednosti vlád.

Sloboda tlače je uznávané ľudské právo zakotvené vo vnútroštátnych aj medzinárodných zákonoch, najmä vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a Európskom dohovore o ľudských právach, ktoré chránia i fyzickú integritu novinárov. Napriek tomu Európa stále nie je bezpečným útočiskom pre tlač. Novinárom sú nasadzované náhubky, sú zastrašovaní, obviňovaní a ešte i dnes za svoju prácu zaplatia často najvyššiu daň. Médiá nie sú slobodné a informácie, ku ktorým sa verejnosť môže dostať, sú účelové a poplatné.

Tridsaťdva rokov od Nežnej revolúcie, 30 rokov od podpísania Windhoekovej deklarácie situáciu čiastočne zmiernilo, no nevyriešilo. Nakoniec vždy musia tvorcovia politík a mienkotvorných orgánov, ako aj osobnosti verejného života, odsúdiť násilie páchané na novinároch a prijať vyššiu mieru verejnej kritiky a upustiť od násilných alebo zastrašujúcich reakcií. Ale dokedy? Dokedy budeme tvoriť slobodné fungovanie tlače? Kedy tak začneme žiť? A dá sa to vôbec? Je znepokojujúce, že Európa 21. storočia stále potrebuje podobné odporúčania a trápia ju stále rovnaké otázky. Táto žalostná situácia by však nemala oslabiť naše odhodlanie brániť slobodnú tlač. Bránením novinárov a udržiavaním slobody tlače posilňujeme demokraciu.

Text: Lucia Heldáková, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV

Foto: archív