Aktuality

Nedožitej deväťdesiatke slovenského a európskeho kunsthistorika Tomáša Straussa (Budapešť 1931 – Bratislava 2013) bola venovaná vedecká a spomienková online konferencia. Uskutočnila sa 14. apríla pod záštitou Slovenského centra PEN, Ústavu svetovej literatúry SAV a Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (BISLA).

Miestnosť Richarda Rortyho (BISLA), kde sa nachádza autentická knižnica Tomáša Straussa, ktorú tejto škole venoval ku koncu života, ožila hneď po Straussovom úvodnom slove k „posratému“ 20. storočiu (monografia Toto posraté 20. storočie bola ocenená Cenou SC PEN v roku 2006). V interview s Ivicou Ruttkayovou z roku 2011 Tomáš Strauss v plnom svetle ukázal, čo so sebou prináša pokrok, moderná kultúra a umenie až do zlomového bodu vstupu do nového storočia. Z dodnes rezonujúceho a inšpiratívneho diela Tomáša Straussa, ktorý si počas života vyslúžil prívlastky provokatívny a kontroverzný autor, analyticky vychádzal úvodný referát hlavnej organizátorky konferencie Márie Bátorovej. Zdôraznením Straussovho myslenia namiereného proti pseudoteóriám, slovnému manierizmu a tzv. vedeckosti Bátorová priblížila profil ikony modernej kunsthistórie, pričom vyzdvihla výrazné interdisciplinárne presahy v jeho vedeckom prístupe. Samuel Abrahám, prezident BISLA, následne vymedzil štyri rozmery, cez ktoré vníma osobnosť Tomáša Straussa. Popri osobných spomienkach a rozhovoroch popretkávaných priateľskými hádkami je to najmä reflexia hodnotných esejí o umení, Straussovej spätosti s Košicami a modernou, ale aj kritický prístup k politologickým a filozofickým úvahám, na ktorých sa výrazne podpísali celospoločenské aj osobné zlyhania tvoriace súčasť Straussovho „posratého“ 20. storočia.

Konferencia sa uskutočnila v dvoch blokoch, v rámci ktorých si verejnosť mohla vypočuť referáty vedeckého či spomienkového charakteru počnúc príspevkami Daniela Grúňa, Andrey Euringer Bátorovej, Vladimíry Büngerovej, Milana Knížáka, Tibora Ferka, Ľubomíra Ďurčeka, Alexa Mlynárčika a končiac spomienkami Jána Budaja na životné peripetie Tomáša Straussa ako jednej z najvýraznejších osobností alternatívnej kultúry v strednej Európe.

V Straussovej reflexii umenia a kultúry 20. storočia, teda v čase úplného rozkvetu modernej civilizácie, ale aj v období za sebou idúcich diktatúr, dominuje subjekt, ktorý pociťuje ambivalentnosť vzťahu medzi súkromnou a verejnou sférou, na čo reaguje špecifickým spôsobom a často čelí verejnému neprijatiu. Tomáš Strauss v Metamorfózach umenia 20. storočia (2000) naznačuje, že jeho hodnotiace súdy budú prípustné iba pre určitú skupinu ľudí nahliadajúcich na spoločnosť rovnakou optikou ako on sám. „Koncentrácia na vlastné ja a na vlastné, hermeticky uzatvorené ,istoty‘, dostupné napokon iba rovnako naladeným prívržencom, sa obvykle objavuje tam a vtedy, kde obklopujúca nás skutočnosť je sama osebe už kontroverzná a neprehľadná. Sigmund Freud napísal Ich und Es v roku 1923, t. j. v čase rúcajúcej sa starej monarchie a všetkých doteraz platných všeobecných kritérií a hodnôt. Pravdepodobne je to aj prípad súčasného Slovenska“ (175). Špecifickú dikciu kunsthistorika Tomáša Straussa definovala perspektíva vyradeného, politicky nespoľahlivého teoretika s tristným osudom, ktorý mu „napravila“ až emigrácia, no v domácom kultúrnom prostredí sa naďalej a celkom zámerne nedostával do zorného poľa verejnosti. Azda aj preto jeho celoživotné dielo ako súčasť tzv. paralelnej kultúry smeruje práve k základným ontologickým otázkam vzťahujúcim sa na podstatu človeka a jeho existencie vo svete, špeciálne na jeho periférii. Tomáš Strauss pristupoval k výtvarnému umeniu ako k historickému materiálu, cez ktorého estetiku dokázal mnohokrát charakterizovať dobu v oveľa väčšej hĺbke v porovnaní s rozsiahlymi politologickými analýzami. Za umením totiž videl možné východisko z psychosociálnej civilizačnej krízy 20. storočia, keďže práve kultúrna sféra podľa Straussa nahrádza neexistujúcu a zakázanú opozíciu v totalitárne riadených spoločnostiach. K umeniu tak pristupoval s ohľadom na dobové súvislosti a medzinárodný kontext ako aktívny kritik a glosátor umeleckého i celospoločenského diania 20. a následne aj 21. storočia.

O tom, že Straussova potreba písať o smere, ktorým sa uberá moderná spoločnosť, je rovnako aktuálna aj v súčasnosti, svedčí opätovný záujem o jeho metodologické prístupy, interpretačné modely, výrazne zasahujúce aj do oblasti literárnej komparatistiky, a spoločensko-kultúrne východiská, ktoré sú vymedzené v autorských spisoch a monografiách Umelecké myslenie (1962), Umenie dnes. Pokus o kritickú esej (1968), Neoplasticizmus (1971, skartované), Umenie a budúcnosť (1972), Slovenský variant moderny (samizdatový rukopis, knižne v roku 1992), Zwischen Ostkunst und Westkunst. Von der Avantgarde zur Postmoderne (informatívny preklad, 1995), Metamorfózy umenia 20. storočia (2000), Zo seba vystupujúce umenia (2003), Toto posrané 20. storočie (2006), Toto čudesné 21. storočie (2011), O myslení a nemyslení. Eseje 2010 – 2011 (2011) a i. Viaceré z uvedených monografií sa dnes aj vďaka zásluhám tímu Medzinárodnej asociácie kritikov umenia a ich prekladom stávajú hodnotnou súčasťou globálnej kritiky umenia. O antológii spisov Tomáša Straussa, doplnenej o autentický archívny materiál, ktorá vyšla v roku 2019 v angličtine pod názvom Beyond the Great Divide. Essays on European Avant-gardes from East to West, rozprával v rámci vedeckého bloku jej editor Daniel Grúň. Andrea Euringer Bátorová priblížila paradigmu Ostkunst v diele Tomáša Straussa cez skicu vývoja iného, a napriek tomu rovnakého umenia na základe porovnania materiálu umenia Západu a Východu. Ide o pojem, ktorý vznikol ako reakcia na výstavu Westkunst a ktorý bol neskôr integrovaný do Straussovej významnej monografie Zwischen Ostkunst und Westkunst. Von der Avantgarde zur Postmoderne. Vladimíra Büngerová, kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia Slovenskej národnej galérie, aktualizovala skartovanú Straussovu monografiu Neoplasticizmus (1971) v nových súvislostiach. Vedecký blok zakončila podnetná diskusia naznačujúca ďalšie pokračovanie konferencie v poobednom bloku, ktorý tvorili osobné spomienky Milana Knížáka na Tomáša Straussa ako „blouznivce slovenských hor“, rozsiahla historicko-kritická štúdia teatrológa Tibora Ferka k Straussovmu curriculu, krátke video – umelecké dielo Ľubomíra Ďurčeka o Straussovi ako o performerovi, reflexia doby cez osobnosť Tomáša Straussa od Alexa Mlynárčika či spomienkový portrét Tomáša Straussa v kontexte alternatívneho kultúrneho a politického diania očami Jána Budaja.

Text:  Zuzana Kopecká, Ústav svetovej literatúry SAV

Foto: ÚSvL SAV