Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Nestačí len pripomínať si Deň Zeme. Treba aj konať

22. 4. 2021 | zhliadnuté 189-krát

Po prvý raz sa oslavoval Deň Zeme v roku 1970, OSN začala tento deň sláviť o rok neskôr. Odvtedy, takmer polstoročnicu, si pravidelne pripomíname Deň Zeme – 22. apríla odborníci každoročne poukazujú na našu závislosť od prírody, zdrojov, ktoré nám poskytuje planéta, a upozorňujú na dôsledky nášho správania sa k životnému prostrediu.  

„Hoci sa už dlho diskutuje o našej závislosti od planéty, ako i o hrozbách, ktoré spôsobujeme naším nevhodným správaním sa v krajine, situácia nie je uspokojujúca. Príroda sa nám vďaka našim neudržateľným činnostiam takmer stráca pred očami,“ upozorňuje Zita Izakovičová z Ústavu krajinnej ekológie SAV. 

Svet nedosahuje dostatočný pokrok v riešení environmentálnych výziev. Prírodný kapitál sa zatiaľ nechráni, nezachováva ani nezveľaďuje. Podľa Európskej stratégie pre ochranu biodiverzity celosvetová populácia voľne žijúcich druhov klesla za posledných 40 rokov o 60 percentJednému miliónu druhov hrozí vyhynutie. Ako uvádza FAO, až 60 percent svetových ekosystémov je degradovaných a využívaných neudržateľne, dokladá údaje Viktória Miklósová z ÚKE SAV.

V priaznivom stave ochrany v Európe sú len malé podiely chránených druhov (23 %) a biotopov (16 %). „Znečistenie ovzdušia naďalej zasahuje biodiverzitu a ekosystémy, pričom 62 percent plochy európskych ekosystémov je vystavených nadmernému množstvu dusíka, ktorý spôsobuje eutrofizáciu,“ vyratúva V. Miklósová a dodáva, že počas epidémie COVID-19 sa síce produkcia znečisťujúcich látok znížila, v najviac postihnutých mestách a oblastiach takmer až o 60 percent (Taliansko, Španielsko a pod.), ale ako ukazujú štatistiky, v súčasnosti sa už vraciame do pôvodného režimu v produkcii znečisťujúcich látok.

Ako na Slovensku?

Aj tu je podľa odborníčok podobne nepriaznivá situácia. V roku 2018 sa na Slovensku nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) 75 percent druhov a 63,4 percenta biotopov európskeho významu, uvádza sa v údajoch Ministerstva životného prostredia SR z vlaňajška.

„Strata biodiverzity patrí medzi najväčšie hrozby, ktorým bude musieť ľudstvo v nasledujúcom desaťročí čeliť. Očakáva sa, že vplyv zmeny klímy na biodiverzitu a ekosystémy sa bude zvyšovať, a zároveň činnosti, akými sú poľnohospodárstvo, rybolov, doprava, priemysel a výroba energie budú naďalej viesť k úbytku biodiverzity, ťažbe a degradácii zdrojov a produkcii škodlivých emisií,“ konštatuje Z. Izakovičová. Biodiverzita má podľa nej okrem environmentálneho efektu aj zásadný význam pre zaistenie potravinovej bezpečnosti EÚ i celého sveta a mnoho ďalších účinkov. Okrem environmentáleho problému je biodiverzita:

  • klimatický problém – ničenie a poškodzovanie ekosystémov a ich zložiek urýchľuje globálne otepľovanie a negatívne prejavy súvisiace so zmenou klímy, zatiaľ čo obnova krajiny zmenu klímy zmierňuje;
  • hospodársky problém – prírodný kapitál nám poskytuje potravu, vodu a tiež surovinovú bázu pre rozvoj jednotlivých hospodárskych odvetví, najmä pre priemysel a poľnohospodárstvo a pod. Neuvážením čerpaním a degradáciou prírodných zdrojov si túto bázu neustále likvidujeme;
  • bezpečnostný problém – strata biodiverzity zvyšuje náchylnosť na prírodné riziká a katastrofy, lebo ekosystémy prispievajú k regulácii mnohých javov a procesov, ktoré sa uskutočňujú v krajine (erózno-akumulačné procesy, zosuvy, záplavy, nadmerný výskyt sucha a pod.);
  • problém potravinovej bezpečnosti – rastliny, živočíchy vrátane opeľovačov a pôdne organizmy zohrávajú v našom potravinovom systéme životne dôležitú úlohu. Viac ako 75 percent svetových druhov potravinových plodín závisí od opeľovania živočíchmi. Mnohé druhy opeľovačov vyhynuli a toto vyvoláva vážne znepokojenie, pretože opeľovače sú neoddeliteľnou súčasťou zdravých ekosystémov a tiež zabezpečenia potravinovej bezpečnosti;
  • zdravotný problém – degradácia ekosystémov zvyšuje riziká šírenia sa nepôvodných a inváznych druhov a patogénov, ktoré sú výraznou hrozbou aj pre zdravie obyvateľstva. Zdravá príroda navyše priaznivo pôsobí na duševné zdravie a pohodu ľudí, lebo nám poskytuje viaceré kultúrne a rekreačné služby;
  • medzigeneračný problém – naším neudržateľným sa správaním ohrozujeme a degradujeme prírodné zdroje a potenciály územia, čím oberáme budúce generácie o základ naplneného života. Preferujeme využívanie produkčných služieb ekosystémov, najmä na úkor regulačných a ochranných služieb, čím narúšame prírodné väzby, javy a procesy prebiehajúce v krajine. Žijeme na úkor budúcich generácií.

 

„Ak chceme zvrátiť tieto nepriaznivé trendy, nestačí si už len pripomínať Deň Zeme, ale treba aj konať, začať sa  systematicky starať o našu prírodu, našu krajinu. Posolstvom správy Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 je, ako možno dosiahnuť rozvoj, ktorý zabezpečí rovnováhu medzi spoločenskými, hospodárskymi a environmentálnymi požiadavkami spoločnosti a zároveň poukazuje na integrovaný prístup, ktorý zohľadňuje komplexné faktory a dôsledky environmentálnych zmien v globálnom kontexte,“ upozorňuje riaditeľka ÚKE SAV Z. Izakovičová. Udržateľný rozvoj sa musí stať základným princípom politík, ako aj opatrení v rámci celej spoločnosti. Zmena si podľa nej vyžaduje vzájomnú spoluprácu všetkých oblastí a úrovní štátnej správy s potenciálom občanov, firiem a komunít. Odborníčky tiež pripomínajú slová Ursuly von der Leyenovej, predsedníčky Európskej komisie, ktorá hovorí, že „už nastal čas, aby sme konečne našej planéte začali dávať viac, než z nej čerpáme“.  Obnova prírody musí byť ústredným prvkom plánu obnovy EÚ po pandémii spôsobenej koronavírusom. Podľa údajov EÚ na opatrenia v oblasti klímy sa vyčlenila štvrtina rozpočtu Únie, významná časť sa má investovať do biodiverzity a riešení inšpirovaných prírodou. „Je len na nás, ako ich využijeme. Dokážeme to?“ rečnícky uzatvárajú odborníčky Zita Izakovičová a Viktória Miklósová z ÚKE SAV pri príležitosti Dňa Zeme.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: unsplash.com/Aaron Burden