Aktuality

V šiestom diele cyklu Veda v divadle, ktorý organizuje SAV v spolupráci s Divadelným ústavom, diskutovali online PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., z Historického ústavu SAV a doc. Mgr. art. Karol Mišovic, PhD., z Ústavu divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV na tému Mor v histórii ľudstva a umení.

Mor alebo čierna smrť sprevádza históriu odnepamäti, spôsobil obrovské ľudské straty a problémy pre ľudské kultúry v mnohých historických etapách, uvádza T. Lengyelová. „Archeogenetika prináša stále nové poznatky a dôkazy o výskyte moru v dávnych dobách a naozaj ich bolo neúrekom,“ hovorí historička. Podľa nej sa v súčasnosti už čoraz viac skúma, akým spôsobom mohli epidémie prispieť k pádu režimov. Morom sa však nazývali aj rôzne epidémie kiahní, horúčok, týfus, dizentéria... „Umenie vždy reflektovalo dianie v spoločnosti, preto aj téma chorôb bola kontinuálnou súčasťou umeleckých diel, námetov mnohých hier – počnúc antikou,“ dodáva K. Mišovic a uvádza ako príklad z antiky Sofoklovo dielo Vládca Oidipus, kde mor prichádza ako „trest bohov“. A práve ako boží trest je podľa neho znázorňovaný mor v umeleckých dielach. Historička nezabudne spomenúť nesmierny pokles ľudských mravov a anarchiu, ktoré vypukli v dôsledku epidémie, strachu, zmätku a všeobecného ohrozenia.

Najznámejšia „morová rana“ v roku 1346 prišla z Ázie a obsiahla niekoľko kontinentov. Trvala zhruba sedem rokov a podľa T. Lengyelovej tretina Európy naň doplatila životom.

Morovým epidémiám sa nevyhlo ani dramatické umenie Shakespeara. „Alžbetínska éra bola poznačená epidémiami, ktoré tiež prinášali zatváranie divadiel. Čiže to, čo tu zhruba rok máme, v alžbetínskom období bolo absolútne bežné,“ potvrdzuje divadelný vedec. A ako odraz epidémií v dramatických dielach spomína za všetky azda najznámejší citát Mercutia z diela Rómeo a Júlia: „Mor na tie vaše rody!“ Ďalším príkladom je Denník morového roku od Daniela Defoea, ktorý slúžil pri skúmaní epidémií aj mnohých historikom. „Mor sa stal v literatúre metaforou niečoho hrozivého až apokalyptického,“ konštatuje K. Mišovic.

Podľa vedcov zatváranie divadiel a kultúrnych podujatí počas súčasnej pandémie nie je nič nové. „Jedným z prvých krokov počas moru v 17. storočí v Londýne bolo zatvorenie divadiel. Zdá sa, že najväčšou obetou je vždy kultúra – ide ako prvá,“ hovorí K. Mišovic. Ani karanténa a lockdown však nie sú podľa T. Lengyelovej novinky súčasnosti. Lockdowny poznáme aj z čias Márie Terézie a až do štyridsaťdňovej karantény museli povinne napríklad námorníci po príchode z oblastí postihnutých morom.

Záznam diskusie nájdete TU. 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: unsplash.com/Kuma Kum