Aktuality

V nedeľu 21. februára si pripomíname Medzinárodný deň materinského jazyka. Je to zvyčajne prvý jazyk, ktorý sme si osvojili, jazyk matky. V týchto dňoch úloha materinského jazyka stojí za povšimnutie aj preto, že úzko súvisí s aktuálnym sčítaním ľudu (od 15. februára do 31. marca).

„Materinský jazyk či materinská reč sú – podľa Veľkého sociologického slovníka – pojmy, ktoré svedčia o tom, že jazykové spoločenstvá majú k svojim národným jazykom nielen racionálny vzťah, ale aj hlboký citový vzťah,“ uvádza z definície riaditeľka Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV doc. Mgr. Gabriela Múcsková, PhD., a zároveň dopĺňa súvislosti s aktuálnym sčítaním ľudu: „Materinský jazyk sa považuje za spoluurčujúci či určujúci znak etnickej príslušnosti.“ Podľa spomínanej definície materinská reč identifikuje príslušnosť k určitej kultúre, čo sa prejavuje spolupatričnosťou s ľuďmi rovnakého jazyka aj v cudzom či zmiešanom jazykovom prostredí.

Materinský jazyk si človek osvojuje ako svoj prvý jazyk od matky, má k nemu najbližší vzťah, najlepšie ho ovláda alebo ho najčastejšie používa. „Pre väčšinu ľudí sa všetky tieto charakteristiky vzťahujú na jeden jazyk. V prípade bilingvistov, ktorí od narodenia vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí a od detstva si paralelne osvojujú a striedavo používajú aj ovládajú dva jazyky, môžeme očakávať, že jednotlivé vymenované charakteristiky sa budú vzťahovať na rôzne jazyky,“ vysvetľuje G. Múcsková. „Napríklad jazyk, ku ktorému má človek najbližší vzťah, nemusí byť nevyhnutne jeho prvým jazykom, alebo prvý osvojený jazyk nemusí byť ten, v ktorom rozmýšľa alebo používa najčastejšie,“ objasňuje vedkyňa. Napríklad etnickým jazykom Rusínov je rusínčina, ktorú si často deti osvojili od rodičov ako prvý jazyk, ale jazyk, ktorý dnešní mladí Rusíni najčastejšie používajú a aj ho lepšie ovládajú a častejšie ním hovoria, môže byť slovenčina.

„Bilingvista si vyberá, ktorý jazyk označí za materinský podľa toho, čo sám vníma ako prioritu – rodinnú tradíciu, reč matky, stupeň ovládania jazyka, častosť jeho používania alebo nejaký emocionálny či pragmatický aspekt. Zároveň môže byť pre týchto ľudí ťažké, keď si musia vybrať ako materinský jazyk len jeden zo svojich materinských jazykov. Podobne, ako je pre nich problém určiť len jednu národnosť, keď žijú v spoločnosti dvoch alebo troch národností, alebo v etnicky zmiešaných rodinách,“ opisuje G. Múcsková, ktorej je veľmi sympatické, že pri príprave práve sa konajúceho sčítania ľudu majú ľudia možnosť označiť aj druhú národnosť, ku ktorej majú takisto citový vzťah. „Škoda, že sa o tejto možnosti neuvažovalo aj v prípade označenia dvoch jazykov ako materinských. Smutné je  aj to, že možnosť voľby dvoch národností sa stáva tiež predmetom kalkulácií v dôsledku nastavených jazykovopolitických regulácií,“ uvažuje vedkyňa.

Zaujímavosťou podľa G. Múcskovej je, že niektorí ľudia nespájajú automaticky národnosť a materinský jazyk. „Z posledného sčítania ľudu vieme, že počet ľudí, ktorí označili ako materinský jazyk maďarčinu alebo rusínčinu, bol väčší ako počet tých, ktorí sa hlásili k maďarskej alebo rusínskej národnosti. Môže to znamenať aj to, že k jazyku máme osobnejší, intímnejší vzťah ako k národnosti,“ dokresľuje.

Jazykovedkyňa zároveň upozorňuje na ďalší fakt. „Ľudia niekedy považujú za materinský jazyk len spisovný jazyk – napriek tomu, že bežne a najčastejšie (a od narodenia) používajú hovorovú formu národného jazyka alebo dokonca nárečie a spisovný jazyk si začali osvojovať až v škole,“ konštatuje a dodáva, že aj v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV sa stretávajú veľmi často s otázkami verejnosti a vyjadreniami – aj pri príležitosti Dňa materinského jazyka – že by sme si mali „pestovať“ svoj materinský jazyk a používať ho „správne“ alebo „čisto“, dodržiavať kodifikačné pravidlá a podobne. Podľa nej sa u ľudí prelínajú pojmy materinský a spisovný jazyk. „Dôvodom toho je fakt, že ako sa ´materinský jazyk´ vníma v spoločnosti ako hodnota, ku ktorej máme citový vzťah, aj spisovný jazyk má v spoločnosti vyššiu prestíž, čiže sa s ním tiež spája istá hodnota, hoci táto má iný charakter. Ľuďom sa však tieto hodnoty podvedome identifikujú alebo prelínajú,“ ozrejmuje G. Múcsková.

„Ak takému javu, ako je ´materinský jazyk´ alebo ´rodná reč´, venujeme nejaký deň v kalendári, je to určite pripomenutie jazyka ako hodnoty – kultúrnej, historickej, zdedenej. Je to však predovšetkým snaha upozorniť na tie materinské jazyky, ktoré sú slabšie, menšinové alebo dokonca dnes zanikajúce. Jazyky alebo nárečia ´bez armády a loďstva´,“ dodáva na záver k Medzinárodnému dňu materinského jazyka Gabriela Múcsková, riaditeľka Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Adobe Stock