Aktuality

Ako chápeme na Slovensku sociálnu spravodlivosť a ako sa toto chápanie mení v čase a v jednotlivých kategóriách obyvateľstva, dotvárajú údaje z medzinárodného reprezentatívneho zisťovania ISSP (International Social Survey Program), ktorého realizáciu na Slovensku už tretie desaťročie garantuje Sociologický ústav SAV.  Tejto téme sa osobitne venuje jeho modul Sociálne nerovnosti, ktorý sa na Slovensku uskutočnil v roku 2020 už štvrtýkrát: prvýkrát v roku 1992 a v rokoch 2001, 2010 a 2020. 

Názory súvisiace so sociálnou spravodlivosťou sa v tomto module zisťujú najmä v súvislosti  s posudzovaním vlastnej mzdy, názormi na príjmové rozdiely a redistribúciu príjmov (dane) či na spravodlivosť  dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti a vzdelávania detí v závislosti od príjmu a všeobecnejšie na šance každého dosiahnuť v živote úspech.

Zisťovanie CSES a ISSP Slovensko 2020, ktorého súčasťou bol modul Sociálne nerovnosti, sa uskutočnilo v dňoch 9. júna až 31. augusta 2020 v rámci projektu APVV-18-0218 podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Realizovalo sa stratifikovaným náhodným výberom na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie 1 003 respondentov.

Zisťovanie ukázalo, že

- viac ako 90 percent opýtaných súhlasí (úplne alebo skôr súhlasí), že rozdiely v príjmoch sú na Slovensku príliš veľké (tento podiel je stabilný vo všetkých doterajších zisťovaniach, mení sa len pomer medzi tými, ktorí s tvrdením  súhlasia skôr a tými, ktorí s ním súhlasia úplne),

- len  9 % opýtaných považuje  príjmové rozdiely na Slovensku za spravodlivé,

- viac ako 70 % opýtaných si myslí, že zarába menej, ako si zaslúži – je to väčší podiel, ako bol zistený v roku 1992 a 2010, no výrazne klesol podiel tých, ktorí tvrdia, že zarábajú „oveľa menej ako si zaslúžia“. Takýto názor majú nadpriemerne často ľudia so stredoškolským vzdelaním bez maturity (87 %), ale prikláňa sa k nemu aj 60 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním,  

- menej ako tretina  opýtaných súhlasila (skôr alebo úplne) s tvrdením, že na Slovensku má každý šancu na úspech a tento podiel sa v porovnaní so zisťovaním v roku 2010 nezmenil,

- mierne prevažuje názor, že je úplne alebo skôr nespravodlivé, ak si ľudia s vyšším príjmom môžu zaplatiť lepšiu zdravotnú starostlivosť než ľudia s nižším príjmom (57 %).  Takúto možnosť považuje za skôr alebo úplne spravodlivú 16 % opýtaných, 24 % má zmiešané pocity a 2 % respondentov nevedia alebo neodpovedali), 

- 62 % opýtaných považovalo za skôr alebo úplne nespravodlivé, ak si ľudia s vyšším príjmom môžu zaplatiť lepšie vzdelanie pre svoje deti než ľudia s nižším príjmom. To je rovnaký podiel ako v roku 2010 a mierne nižší ako v roku 2001 (69 %). Zmiešané pocity o spravodlivosti takejto situácie malo 21 % respondentov,

- obyvatelia Slovenska sú naďalej (podobne ako v roku 1992 a 2010) rozdelení v názore na daňové zaťaženie ľudí s vysokými príjmami: podiely tých, ktorí si myslia, že je (príliš alebo dosť) vysoké, tých, ktorí si myslia, že je primerané a tých, podľa ktorých je daňové zaťaženie ľudí s vysokými príjmami naopak dosť alebo príliš nízke, sú podobné (29 %, 28 % a 34 %),

- obyvatelia Slovenska sú však jednotní v názore na ekonomické rozdiely medzi bohatými a chudobnými krajinami: viac ako 90 % opýtaných v roku 2020 úplne súhlasilo alebo skôr súhlasilo, že tieto rozdiely sú príliš veľké. Takáto miera názorovej zhody bola zistená aj v roku 2001, no podiel úplného súhlasu s týmto tvrdením bol vtedy vyšší (71 % oproti súčasným 55 %).

- V roku 2020 úplne alebo skôr súhlasilo s názorom, že ľudia z bohatých krajín by mali platiť dane navyše ako príspevok na pomoc ľuďom z chudobných krajín 66 % respondentov a len 12 % s týmto názorom skôr alebo úplne nesúhlasilo.

- Viac ako polovica respondentov úplne alebo skôr súhlasí s tým, že vláda by sa mala postarať o dôstojnú životnú úroveň ľudí bez práce. Oproti zisťovaniu z roku 2010 mierne narástol podiel tých, ktorí s touto povinnosťou vlády úplne súhlasia (z 21 % na 28 %) a nevýrazne aj podiel tých, ktorí s ním vôbec nesúhlasia (z 3 % na 6 %). Celkovo s touto povinnosťou vlády nesúhlasí 12 % respondentov.

Porovnania sa uskutočnili aj vďaka použitiu dát zo Slovenského archívu sociálnych dát.

Text: Zuzana Kusá, Sociologický ústav SAV